Nepochybne ste ich už stretli. Možno je to tá pani u ktorej si každé ráno kupujete v stánku noviny, či čerstvé voňavé pečivo. Obslúži a obdarí úsmevom. Je radosť stretnúť sa s nimi.
O koho ide?
Sú to tí, o ktorých nepochybujeme, že sú na správnom mieste, že svoju prácu jednoducho milujú. Cítime tú pridanú hodnotu, cítime, že prácu ktorú robia, robia s radosťou a láskou, nie preto že musia, či mali by.
V 12-tich oblastiach nášho života sa teda posunieme o kus ďalej, a to na oblasť našej kariéry, oblasť našej sebarealizácie a poslania.
Je v tom rozdiel? Ja tu rozdiely vnímam a verím že väčšina z vás tiež.
Práca – má rôzne podoby, od tej ťažkej fyzickej, cez mentálnu po umeleckú, či vysoko tvorivú kreatívnu až vizionársku. Ak z nášho 24-hodinového času, odpočítame čas spánku, je to vcelku značná časť dňa, ktorú zvyčajne trávime prácou. Preto som presvedčená, že by nám mala prinášať viacero benefitov, a to aj v prípade, že možno nemáme tú tzv. prácu snov a možno ani poriadne nevieme čo to je.
Zvyčajne prácu máme, aby sme uspokojili a zabezpečili svoje potreby, tie základné fyziologické, potrebu bezpečia a aj spolupatričnosti. Práca či zamestnanie nemusí byť priamo vyjadrením nášho zmyslu života. Nie je však nič krajšie, keď nám naša práca prináša nielen hmotné zabezpečenie života, no tiež radosť, keď cítime, že to čo robíme má zmysel a prispievame k lepšiemu svetu.
Jedna z mojich bývalých kolegýň a dobrých priateliek, vždy skončila v zamestnaní, vo chvíli keď dosiahla najvyšší možný stupeň, ktorý dosiahnúť mohla. Nech bola na akomkoľvek oddelení, vždy to bola pre ňu výzva, a tak odvádzala skvelý výkon. Keď však už nebolo kam sa vyššie posunúť, rozlúčila sa a hľadala nové dvere.
Keďže zároveň rada cestuje, dôležitým kritériom bolo práve aj to, aby v rámci svojej práce mala možnosť spoznávať nové krajiny a nových ľudí. Toto je teda ten jej dôležitý benefit, ktorý bude hľadať v každom zamestnaní, kým bude pre ňu cestovanie a spoznávanie nových kultúr a ľudí dôležité.
Sebarealizácia – podľa Maslowa je sebarealizácia jedna z najvyššich sociálnych potrieb. Naša práca nemusí nutne odrážať túto potrebu, môže sa skrývať v našich záľubách a koníčkoch. Samozrejme ideálne je, ak svoj čas tak celkom nemusíme deliť na čas v práci a na čas našej sebarealizácie.
Poslanie – odráža niečo hlboko z nás samých. Naša práca sa zväčša stáva našou vášňou, vyjadruje naše najhlbšie hodnoty, sme ochotní investovať svoj čas, energiu, a peniaze do ďalšieho rozvoja.
Poslanie je aj o vedomej voľbe, vkladáme sa doň celý. Poslaním nemusí byť nutne naša práca, môže to byť aj materstvo či starostlivosť o rodinu.
Takže aké to sú? Ak si predstavíte svoju ideálnu prácu, tak aké sú tie hlavné body? Pre mňa je napr. dôležité, aby som necestovala dlhšie ako hodinu. Dajte si chvíľu a spíšte si čo sú tie top aspekty vašej práce. Keď budete mať spísané, dajte si chvíľočku, prečítajte si znovu a určite poradie od najdôležitejšieho po menej dôležité.
No a poďme ešte o niečo hlbšie:
Teda, čo je to, čo chcem zažívať deň čo deň v súvislosti so svojou prácou? Pre niekoho to bude pokoj a mier, niekto bude potrebovať neustále výzvy, mať možnosť spoznávať nové veci či ľudí. Každý tu bude mať niečo iné. Ideálne je nájsť tú top emóciu.
Otázka prečo odráža v skutočnosti naše hodnoty, teda to, čomu z hĺbky duše veríme.
Pred niekoľkými rokmi na jednom pohovore zaznela veta, ktorej som celkom nevenovala žiaľ pozornosť. V tej vete mi vlastne bolo len tak mimochodom oznámené, čomu ako spoločnosť neveria. Nemôžem povedať že by som to bola prehliadla, no povedala som si, že to hádam nebude taký problém. Lenže, problém to bol. Bolo pre mňa vcelku náročné spolupracovať s ľuďmi, ktorí neverili hodnotám, ktoré som ja cítila akosi z hĺbky. Stále sme tak nejako na to narážali.
Keď som nakoniec po niekoľkých mesiacoch trápenia ukončila túto spoluprácu, uvidela som to jasne až pri tom spätnom pohľade.
Každý z nás na tom svojom zozname hodnôt má aj také, ktoré sú na prvých priečkach, cez ktoré prosto vlak nejde. A tieto sú dôležité.
Ak máte jasne stanovené hodnoty, rozhodovanie je ľahké.
Roy Disney
Ak už nejaký ten piatok žijeme v šedi každodenných povinností a úloh, viac v režime autopilota ako vedome, potom sa poľahky môže stať, že už ani nevieme kde sa skrýva naša vášeň. Stáva sa to, nie je to tragédia, cesta von z bludného kruhu ale existuje.
Ako prvé podrobte skúmaniu svoje dávne priania. Áno, môžu nám dnes už pripadať úsmevné či absurdné. Lenže to podstatné je, že niečomu v tom celom sme verili. A toto je presne ten bod, ktorý stojí za to preskúmať.
No a potom sa pozrite na činnosti z toho bežného denného režimu ktoré vo vás vyvolávajú radosť.
Keď už ani nevieme, kde je naša vášeň, to pri čom cítime to povestné flow, to čo nás vyživuje, teda po skončení tejto činnosti sa necítime vyčerpane, počítajte s tým, že zrejme to nejaký čas potrvá. Táto skladačka sa niekedy skladá pomaly, krôčik po krôčiku.
Nech už robíme čokoľvek vždy budeme prichádzať do styku s druhými ľuďmi. Či to budú naši zákazníci, spolupracovníci, dodávatelia, kolegovia alebo spoločníci.
Keď som pred niekoľkými rokmi (no už je to je veru pekných pár rôčkov) pracovala na Notárskom úrade, stretávala som sa opakovane s jednou situáciou.
Skupinka kamarátov sa rozhodla, že spolu začnú podnikať, vytvoria svoj vlastný projekt. Poviem vám, keď prišli podpisovať všetky tie papiere čo potrebovali k založeniu spoločnosti, boli naozaj nadšení, živo diskutovali, nápady, kompetencie, procesy, .., no len to tak sršalo.
No stávalo sa tiež, že o nejaký čas, prišla tá istá skupinka priateľov. Mlčky mi predložili papiere a ja som videla, že spoločnosť sa trhá. V tom bežnom chode každodenných povinností, x ťažkostí, ktoré sa chtiac – nechtiac v každom projekte a podnikaní ukážu, to celkom neustáli.
Pamätám si zvlášť na jednu takúto skupinku, utkvela mi tak nejako viac v pamäti. Boli naozaj nadšení a chceli rozbehnúť nejaký environmentálny projekt, no zjavne bolo viac vecí na ktorých sa nevedeli zhodnúť. Priznávam, bolo mi z toho smutno.
Vtedy som si povedala, že keď raz budem podnikať, tak asi sama. Lenže ono to „sama“ tak celkom nejde. Skôr, alebo neskôr prídeme do bodu, kedy všetko obstáť už nie je možné.
V tomto bode by som vás rada odkázať na článok „Kto je tvoj priateľ„, v článku sa dotýkam práve aj tej rozmatitosti ľudských charakterov, systému DISC, alebo inak povedané 4 temperamenty ako ich definoval už Hippokrates. Pre tzv. pracovnú oblasť existuje x ďalších rôznych systémov, napr. Dynamika bohatstva, ktoré môžu byť nápomocné v tom, aby každý z nášho tímu bol na tom „správnom“ mieste.
Prv ako sa pustíme už tradične v tomto seriáli do 12-tich otázok, dovoľte mi ešte jednu „úvahu“, či zamyslenie.
Steve Jobs si každé ráno položil prostú otázku:
„Keby bol tento deň môj posledný, chcel by som robiť to, čo sa dnes chystám robiť?“
Steve Jobs
Ak po viacero dní odpoveď na túto otázku bola “nie”, bolo jasné, že je potrebné niečo zmeniť.
Pre mňa bolo veľmi dlho vôbec ťažko predstaviteľné, že sa niekto naozaj teší do práce. Brala som ju ako nutnosť. Tak som to vnímala od svojich rodičov. No jedného dňa som pripustila, že to môže byť aj inak a to práve vďaka nadšeniu mladej ženy, ktorú som mala možnosť spoznať v rámci môjho výcviku The Journey.
Takže, čo ak by každý z nás vstával ráno čo ráno s pocitom, že to čo sa dnes chystáme robiť, nás napĺňa radosťou? Dovoľte si tento malý experiment, ponorte sa do tejto predstavy, do tohto pocitu.
Je dosť možné, že vám hneď naskočia prvé myšlienky, vety, či len nejaký obraz. Prosím zaznamenajte si to. Poznačte si to prvotné.
Preskúmame myšlienky. Zaznamenávajte si tak ako vám to v mysli vyskakuje.
Sledujte čo cítite, keď sa vôbec touto témou zaoberáte. Opäť len si poznamenajte jedným, či dvomi slovami emóciu ktorá je najsilnejšia.
Rovnako by sme sa mohli spýtať aj kde v tele cítite danú emóciu najsilnejšie? Ako vaše telo pri zmienke práca /sebarealizácia / poslanie vôbec zareagovalo?
Tak napr. ako prvé vám hneď napadne slovo „musím“, v mysli vám nabehne to staré známe „bez práce nie sú koláče“, a pri spomienke na ranné vstávanie je vám takmer až nevoľno, v hlave cítite ťažobu.
Aj keď je niekedy ťažké oddeliť to takto po kúskoch – teda prvotná reakcia – myseľ – emócia – telo, odporúčam si to vyskúšať. Sledujeme nimi to, čo pre vás daná téma vôbec znamená. A presúvame sa k piatej otázke.
Aký je ten ideál čo sa vašej ideálnej práce týka? Pustite sa do písania a spolu s tým, ako píšete si predstavujte daný ideálny stav. Ak ste sa venovali otázkam vyššie, tak táto otázka by mala odzrkadľovať hlavné atribúty, to ako sa chcete vo vzťahu k svojej práci cítiť, no tiež vašu vášeň.
Takže prečo to vlastne chcete? Zamyslite sa zároveň aj nad tým, čo sa stane ak tento ideálny stav dosiahnete a čo sa stane ak nie, ak váš život bude prosto bežať tým doterajším spôsobom a smerom.
Ako moc mi záleží na tom žiť, mať tú svoju vysnívanú prácu? Ak si uvedomujem, že nejaké vedomosti, či zručnosti mi chybýbajú preto, aby som mohla vykonávať svoju vysnívanú prácu, som ochotná sa tomu nejaký čas venovať?
Tieto dve otázky – teda naše prečo a motivácia, sú takou dvojičkou, no zároveň je to ten pevný bod o ktorý sa môžete oprieť v náročných momentoch.
Hodne ste si už toho ujasnili a teraz to prichádza. Táto otázka by tiež mohla znieť:
Čo je tá najjednoduchšia vec, ktorú môžem práve teraz urobiť?
Malo by to byť niečo, čo v pohode viete zrealizovať do 12 hodín. Zapíšte si to, tak, aby ste si potom mohli označiť splnené. Ten prvý krok, zvyčajne býva aj najťažší a preto je dôležité venovať mu pozornosť. Ak ho budete vidieť napísaný na papieri a naviac odškrtnutý ako splnený, budete vedieť, že aj tie ďalšie kroky môžete dosiahnuť, aj keď budú možno náročnejšie.
Napr. sa rozhodnete, že vaša súčasná práca vám už po viacerých stránkach nevyhovuje. To nové sa však môže kryštalizovať len postupne a v tomto prvom kroku môžete urobiť napr. to, že si ujasníte aké všetky atribúty vaša vysnívaná práca má a zároveň si stanovíte termín, kedy je ten hraničný termín pre nástup do novej práce.
V prípade, že si ujasníte že chcete podnikať, dajte si na to prosím čas. Ja som sa do toho vrhla po hlave a tak som sa nakoniec musela vrátiť späť do „klasického“ zamestnania, pretože jednoducho nemám to „zmýšľanie“ podnikateľa a ten láskyplný postupný čas som si nedopriala.
Takže čo počas nasledujúceho obdobia môžem každý deň urobiť, aby som sa priblížila k svojmu ideálu?
Teraz sa opäť trošku zasnívajte. Ak úspešne zavedieme nový návyk a jedného sa na oplátku vzdávate, ako to bude vo vašom živote vyzerať?
Ujasnite si, čo pre vás práca / sebarealizácia / poslanie znamená, formulujte svoju jasnú a podpornú vetu (v pozitívnom znení), mala by s vami rezonovať na najhlbšej úrovni, napr.:
Je to taká malá kontrola. Na chvíľu si zatvorte oči a ponorte sa do toho, ako to bude vyzerať mesiac od dnešného dňa, a ako o tri, šesť a dvanásť mesiacov.
Zároveň si poznačte aj vo vašom diári takú malú kontrolu o mesiac – tri … Ide o to, že keď uplynie tých prvých 28 dní, tak sa na chvíľu zastavte a zamyslite sa, čo reálne vám nový návyk priniesol a aký nový návyk môžete do svojho života zaviesť (na oplátku, aký návyk/zlozvyk zároveň púšťate).
Práca je súčasťou nášho života. No život je zároveň veľmi krátky, na to aby sme zotrvávali v práci, ktorá nás ničí, likviduje. Cena, ktorú za to platíme je oveľa vyššia, ako sa na prvý pohľad zdá.
Dnes to už viem. Po mnoho rokov som si starosti práce nosila domov a ešte aj pod večernou sprchou hľadala najlepšie možné riešenia.
Až raz, jedného večera som si nahmatala hrčku v prsníku. Áno priznávam, čudujem sa že v tom návale myšlienok som ju vôbec zaregistrovala. Bol to začiatok cesty za novým lepším životom. Verte, viem že sa ľahšie hovorí, ak ťa práca nebaví, zmeň to.
Začala som sa pohrávať s myšlienkou na podnikanie, no dlhé roky som myslela ako zamestnanec. Zmeniť myslenie zo dňa na deň, tak celkom nejde. Chce to čas, postupné kroky a spolu s tým rastieme. Nie nadarmo Stáňa Stiborová hovorí, že podnikanie je najlepší osobný rast. Na hodne vecí treba jednoducho dorásť.
Som veľmi vďačná svojmu otcovi, za jednu vetu. Veľmi dlho som si myslela, že chce, aby zo mňa bola právnička. Právo miloval. No jedného dňa mi povedal, že je jedno čo budem robiť, že dôležité je niečo iné. A o to by som sa s vami rada podelila:
Nech robíš čokoľvek, rob to poriadne.
Vladimír Zrnek
Áno, náš svet sa mení. Postupne sa vraciame späť k hodnotám, na ktoré sa tak nejako v honbe za akýmsi zajacom bohatstva pozabudlo.
Robiť a odvádzať kvalitnú prácu.
Určite ste sa stretli s tým, že výrobky sa robia len tak, aby vydržali nutnú záručnú lehotu. Ako veľmi vás bude baviť pracovať pre spoločnosť, s nadšením predávať výrobky o ktorých viete, že ich skutočná hodnota je niekde inde, ako zákazník za ňu zaplatí?
Som presvedčená, že ak nás práca teší, robíme ju s láskou, naviac nám pomáha zabezpečiť si tento svoj pozemský život, tak naša práca má pridanú hodnotu, ktorú ani nie je možné vyčísliť.
Majte nádherný deň
Zuzana