Príbeh sa začína. Sofie načúva svojej starkej Célie. Célie mala práve toľko, čo Sofie a tak jej začína roprávať svoj nezvyčajný životný príbeh. Po stroskotaní lode sa Célie ocitá na neznámom ostrove. 

Rozpráva o prvotnom kontakte s neznámou krajinou a postupne ju objavuje. 

Ráno sa Célie prebúdza, počuje zvláštne zvuky a v mysli si preberá udalosti posledných hodín. Tieto prvé dni na ostrove trávi objavovaním nového a spomínaním na to, čo doposiaľ vo svojom svete zažívala.

No objavuje aj svoje vlastné pocity. Tie, ktoré sa od detstva učila držať na uzde a kontrolovať ich.

Napokon podniká cestu do údolia, k samotnému moru. Zisťuje, že život v údolí je o niečo iný ako v horskej osade. Tu, na ostrovnom páse Veľkého Strážcu prebehne obrad rozlúčenia sa s tými, ktorí zahynuli pri stroskotaní ich lode.

Po obrade rozlúčky Célie ešte niekoľko týždňov zostáva v údolí a spoznáva život tu. Joseph jej odhaľuje všetko, čo za ten čas vypozoroval on sám, rozpráva jej o kmeňoch, o zvláštnych stromčekoch, ktoré každého Aurorana i Auroranku počas života sprevádza. V spomienkach jej Joseph približuje aj tvár jej otca, ktorú ako dcéra dosiaľ nepoznala.

Napokon sa spolu s Naluom vracajú späť do hôr, na najposvätnejšie miesto ostrova, do Roraimy. Tu sa začína jej nová cesta,  Heja ju zasväcuje postupne do tajov a učí ju jeden z najsilnejších nástrojov Tvoja duša je ako kvet.

Célie zažíva náročné obdobie. Všetko čo sa v Roraime učí, je tak vzdialené jej doterajšiemu životu. Pochybuje o svojej viere, o technikách, ktoré sa tu učí a zdajú sa jej tak pohanské. A tak sa začínajú pozoruhodné rozhovory s Lemom, jedným zo starších.

Zisťuje, že aj Aurorania zažívajú náročné životné okamihy, že občas aj oni tápu. Načúva tragickému príbehu lásky a napokon sa Naly pýta: Je utrpenie nutné?

Napokon prichádza čas zimnej rovnodennosti, ktorý aj Aurorania oslavujú a vo svete Célie sa začínajú Vianoce. Pre Célie sú to prvé Vianoce bez jej drahých.

Po ťažkom úraze do Roraimy transportujú mladého muža a začína sa nevšedné liečenie. Célie spoznáva, že rovnováha je pre ľudí Aurory veľmi dôležitá a zisťuje čo v skutočnosti predstavuje “spev - nespev”.

Natu a jeho zranenia sa rýchlo hoja a zapája sa do diania komunity v Roraime. Célie rozpráva o tom, že nejaký čas strávil v svete na pevnine a čo ho tam zranilo. Nijo jej objasňuje ako je to s chybami života.

Célie si opäť raz kladie otázku, prečo sa práve ona zachránila. Nájde niekedy odpoveď na túto svoju otázku?

Célie si už dlho kladie otázku, či Aurorania čítajú jej myšlienky, keď toľko krát odpovedajú na jej otázky prv, ako ich vôbec vysloví. A tak jedného dňa kladie túto, na pohľad nevinnú, otázku Nijovi.

Nijo, ktorý miluje históriu ich ostrova, jej začne pomaly odhaľovať aj jeho temnú históriu a ako to je s tým čítaním myšlienok. 

Célie tak zisťuje, že ostrov má dlhú históriu. Pôvodne vznikol ako útočisko pre týrané ženy, ktoré sem ušli z blízkeho sopečného ostrova. Najväčším prekvapením pre Célie však bolo niečo celkom iné. 

Blíži sa jar a Célie sa spolu s ďalšími vydáva na cestu. Obdobie rozkvetu, strávi v kmeňovej osade vzdušných a postupne tak viac preniká do ich jedinečnej esencie.

Spoznáva aj nevšednú architektúru kmeňových osád, i pôsobenie vyvolených v nich. Aj od nich sa učí novým zručnostiam.

V sprievode malej skupiny na čas odchádza do osady vodných, kde sa zúčastní obradu spojenia Josepha a Lony. Objavuje aj jedno z posvätných miest - Tharu. Miesto obradov, no tiež miesto stíšenia sa. 

Célie sa v dome regenerácie vkladá do Minovej starostlivosti. Ten ju vedie na lôžko Mhenea kde zaspáva a sníva sa jej nezvyčajný sen z budúcnosti. 

Pri návrate do kmeňovej osady vzdušných, sa zastavia v tkáčskej osade. Práve tam, po silných dažďoch a vetroch, pod koreňmi starého vyvráteného stromu boli nájdené nové tabuľky. Zdá sa však, že jedna chýba.

Na Mhenea lôžku Célie objavuje aj priestor poznania, možnosť učiť sa inak, ako doposiaľ poznala. Aj ona sa pomaly otvára láske a na výlete k starým ruinám jej Kalu prezrádza, že bola nájdená trinásta tabuľka.

Célie preniká viac do pochopenia života na ostrove, že dôležitá je služba jedného voči druhému i voči celku. Preto je zaskočená, keď zachytí časť rozhovoru s odmietnutím pomoci. 

Zulu jej odhaľuje, že niekedy tá najväčšia služba druhému je povedať nie. Spoznáva Henu, ktorá má nevšedný dar klásť tie správne otázky odchádzajúcim z tohto sveta, no tento dar je pre ňu ťažké prijať. 

Ďalší obrad Muno trávi v osade vyvolených, kde sa zúčastní aj opakovania sľubov spojenia rodičov Naly a Naluho. Prichádza k pochopeniu samotného Boha Aurory.

V malej skupinke sa Célie presúva po pokojnej riečke do kmeňovej osady vodných, kde strávi leto. Joseph prijal auroranské meno a Célie si uvedomuje ako veľmi sa stotožnil so životom na Aurore. 

Spolu s Lonou a Nolem sa vydajú na nejaký čas do osady tkáčov. Célie a Nole si tu užívajú každodenné výlety. Nakoniec sú požiadaní o pomoc a tak Nole podporuje novopečenú matku liečivým spevom Thia a Célie pomáha s prvými zbermi úrody. 

Leto sa pomaly končí a tak ich čaká opäť obrad Muno, no tiež obrad poďakovania za úrody, ktorý je začiatkom nového auranského roka.

Je to niečo vyše roka, čo je Célie na Aurore. Začína sa jeseň a tú strávi v kmeňovej osade ohnivých.

Nadišiel čas výročia obradu rozlúčky a Célie sa pridáva k tradičnej rozlúčkovej procesii. Celkom nečakane si spomenie na malú Juliette a je premknutá smútkom a bolesťou. Spoznáva záhadnú bytosť singu, vznešené, no tiež plaché zviera. Vníma bolesť, ktorá ich spája. Až teraz je pripravená pustiť bolesť spojenú so Julietkou.

Konečne nadišiel tiež čas, ked sa odhalí tajomstvo trinástej tabuľky. Aké nálady vyvolá v obyvateľstve a čo neunikne Célinej pozornosti?

Zdalo sa, že tajomstvo trinástej tabuľky ľudia Aurory prijali pokojne. Čochvíľa však zistia, že toto odhalenie je ako Pandorina skrinka.

Prichádza zimný čas a Célie sa vracia do Roraimy. Počas cesty sa dozvedá o skúškach lásky, ktoré páry podstupujú pred obradom spojenia. Počas výstupu po “nekonečnom” schodisku si prechádza vnútorným procesom, premýšľa o láske, o daroch a esenciách. 

V Roraime sa učí spevu Lumo a na lôžku Mhenea zažíva opäť jeden z nezvyčajných snov o živote na ďalekej hviezde. 

Vo vzduchu je láska. Hena a Zulu sú rozhodnutí prijať prvé požehnania pre spoločný život. Tým sa im otvára priestor pre skúšky lásky. Napokon aj Célie dostáva tú otázku, z ktorej sa každej dievčine rozbúši srdce. Čo odpovie Nolemu?

Začína sa jar a tú bude Célie tráviť spoznávaním zemských v ich kmeňovej osade. Prv ako sa vydajú na túto púť, zúčastní sa aj ona obradu spojenia Naly a Natuho v osade vzdušných.

A čo ak sú rany, ktoré sa nikdy nezahoja? To je otázka, ktorú si Célie kladie, keď sa o slovo prihlási rodinné tajomstvo nenaplnenej lásky.