Kto je tvoj priateľ?

“Zuzi, potrebuješ preplieskať? Len povedz, mile rada to pre Teba urobím, len sa prosím nepochovávaj.” 

Tieto slová vyslovila moja drahá priateľka pred rokmi, keď mi vyšetrenia potrvrdili génovú mutáciu zodpovednú za možnosť zhubného nádoru v prsníku. Ešte sa síce nič nedialo, no ja som sa rozhodla navštíviť aj iného lekára a získať nestranný pohľad na celú záležitosť. 

Chcela som počuť, že všetko bude v poriadku, že v prípade prepuknutia tohto ochorenia, to zvládneme. Čakal ma však úplne iný zážitok, ktorý vo mne vyvolal pocit, že sa blíži môj koniec, a ten je spečatený. A tak som sa začala lúčiť s priateľmi, akoby sme sa už nikdy nemali vidieť. Do toho nečakane zomrel môj otec a ja som k tomu začala riešiť aj majetok, zbavovať sa, čo časť mojej rodiny dodnes neakceptovala a žiaľ vytvára konšpiračné teórie. 

No mala som to šťastie, že jedna z mojich drahých priateliek postrehla čo sa deje a jedného dňa mi položila túto zásadnú otázku: 

Zuzi, potrebuješ preplieskať? Len povedz, mile rada to pre Teba urobím, len sa prosím nepochovávaj.“

Bol to budíček a keď o niekoľko rokov skutočne zhubný nádor zaťukal na dvere môjho života už som vedela, že ak sa psychycky rozložím, nemusím sa už poskladať a to bude skutočný koniec. 

Dnes už táto moja priateľka nie je medzi nami. Jedného dňa, v celkom jasný deň, ju nečakaná vlna stiahla a more jej telo viac nevydalo. Často si hovorím, či nebola anjelom. Svojim slovom, úsmevom a pohľadom vedela vždy povzbudiť ale i prebudiť. Okolo nej bol vždy akoby jemný opar, akoby v jej prítomnosti sa čas zastavil. 

Možno aj vy poznáte takých ľudí. Tých, ktorí sa len akoby letmo dotkli našich životov a predsa spomienka na nich je večná. Sú vzácni. Mám to šťastie, že vždy sa takýto ľudia v mojom živote objavujú. Nečakane a zväčša tak ako nečakane vstúpili do môjho života, tak nečakane aj odišli. 

Vnímam ich ako veľký dar života. 

Priatelia, spolužiaci, kolegovia, susedia, či len tí s ktorými každé ráno cestujeme do práce. Tí všetci vytvárajú náš život. Poniektorí v nás vzbudzujú a zanechávajú príjemné pocity, tešíme sa na stretnutie s nimi, iným sme radi keď sa môžeme vyhnúť. 

Áno, tento mesiac sa v našej púti 12-timi oblasťami života posunieme do oblasti medziľudských vzťahov.

Priateľ

Mať po svojom boku, na tejto ceste životom skutočného priateľa je obrovský dar. Kto sú tí skutoční priatelia? Z môjho pohľadu tí, ktorí stoja pri nás aj v náročných životných situáciách, nemažú med okolo úst, radi s nimi trávime čas, spoločne sa smejeme ale i poplakať si môžeme. Sú to tí, ktorí vidia to svetlo v nás, tie naše dary a talenty. Ale aj tí, ktorí vnímajú i tie temné miesta v nás, výzvy, a vedia nás na tejto ceste podporiť. 

Priatelia sú tie svetielka, s ktorými aj prechod temným údolím života je dobrodružstvom a nie utrpením. Áno, sú to práve náročné situácie, ktoré ukážu kto je priateľ. 

Nie je to tak dávno, čo nevšedná návšteva tety Cory, ktorá na chvíľu zastavila hádam celý svet nás na čas prinútila „sedieť“ doma. A práve v tejto súvislosti Kristína Karlsson na svojom insta účte v jeden deň zazdieľaľa tento úžasný post: 

Introverts, please put your books down and check on your extrovert friends. We are not okay.

Introverti, odložte svoje knihy a skontrolujte svojich extrovertných priateľov. My nie sme okay.

Kristína Karlsson

A ja priznávam, že som si až vtedy uvedomila, že pre extrovertov je to naozaj ťažká situácia, nemôcť sa stretávať, čo najviacej sa izolovať, a niekoľko mojich extrovertných priateľov mi to následne aj potvrdilo. 

Naopak, ja ako introvert som tento čas ocenila na dlhé prechádzky v lese aj počas týždňa, čas s dobrou knihou, skvelým čajom a svetlom sviečky vo mne vyvolával pocit hotovej blaženosti.

Kto je kto?

Existuje snáď nepreberné množstvo rôznych systémov, ktoré nám pomáhajú odhaliť povahové typy a charakter jedinca. Sú také, kde je popísaných 64 povahových typov, 24, 12, 9, či len 4. Môžete sa dokonca stretnúť aj s takými, ktoré sú zamerané priamo na kariérnu oblasť. Napokon, určite ste sa už stretli s 12-timi znameniami zverokruhu. Aj tie hovoria o tom, kto aký je a čo môžeme či nemôžeme očakávať a ušetriť si tak často i nepríjemné prekvapenia. 

Systémov je skutočne množstvo, čím viac som ich však skúmala, tým viac som mala tendenciu vrátiť sa k tým štyrom základným, s ktorými sme sa stretli všetci v rámci etickej výchovy či filozofie. Definoval ich už Hippokrates – 4 temperamenty odhaľujúce 4 osobnostné typy: cholerik – sangvinik – flegmatik – melancholik. 

Každý jeden z týchto temperamentov má svoje silné a aj slabé stránky, každého motivuje niečo iné. 

Je to už pár rôčkov, čo som túžila byť naozaj dobrou manažérkou. Vtedy som sa stretla aj so systémom D – I – S – C. Je v podstate postavený na Hippokratových 4 temperamentoch.

Kým Hippokrates veril, že za jednotlivými charakterovými rysmi stoja telesné tekutiny (žltá žlč – krv – hlien – čierna žlč), a tak názvy jednotlivých temperamentov odvodil od týchto tekutín, systém DISC používa názvoslovie, ktoré je odvodené priamo od hlavných charakterových čŕt. 

Napriek tomu, že som preskúmala rôzne charakterové systémy, vrátila som sa k tomuto pôvodnému. Dala som si za cieľ, ho naozaj pochopiť, vedieť s ním pracovať, tak, aby komunikácia a spolupráca s pre mňa náročnými typmi, bola viac produktívna a napokon aj príjemnejšia. 

Komunikovať jazykom druhého

Prečo je vôbec dobré vedieť kto je kto? 

Ak je napríklad váš nadriadený či kolega cholerik, pričom celkom nezvláda svoj temperament a výbuchy zlosti nie sú ničím výnimočným, pomôže vám poznanie, že cholerik, je zameraný na cieľ. To je to na čom má silný fokus, orientuje sa na výsledok. Jedna z najhorších vecí čo však môžeme urobiť je, ukázať cholerikovi pri jeho výbuchoch, že máme strach. Ak prichádzate do styku s cholerikom (D) a ste napr. flegmatik (S) je veľmi nápomocné naučiť sa nebrať tieto výbuchy osobne. Vnímať tento výbuch ako jeho spôsob komunikácie. 

Nie je to vždy jednoduché, aj mne to dlho trvalo naučiť sa to. Mala som kolegyňu – vedúcu iného oddelenia, s ktorou som potrebovala na niektorých projektoch spolupracovať. V zásade som mala rada túto spoluprácu, pretože ona práve bola cholerik a videla celkom jasne jednotlivé kroky k tomu cieľu a cieľ samotný. Lenže, ak nešli veci podľa plánu, ak sa vynorili ďalšie a ďalšie prekážky, s ktorými sme nepočítali, jej výbuchy boli ako sopka aj s piroklastickým prúdom. 

Hodne som si vtedy kládla otázku, či mi to stojí za to. A áno, priznávam, teória je jedna vec, no v praxi vedieť spracovať a nebrať si osobne tieto výbuchy, bola pre mňa skutočná výzva. 

Zazdieľam s vami ešte jeden príbeh, pretože ten hovorí o dvoch podstatných aspektoch: 

Keď som sa ešte ako mladučká 20-tka ponárala do tajov jednej energetickej techniky, tak postupne ako sme si prechádzali jednotlivé energetické stavy, tzv. energetické zvučanie, sme si každý jeden z týchto stavov aj v praxi bežného života precvičovali. Úlohou bolo nielen daný energetický stav si vedieť naladiť, ale i v ňom zotrvať, pozorovať ako na to naše okolie reaguje. 

V tom čase som pracovala v jednej advokátskej kancelárii, a väčšinu kancelárskych potrieb som objednávala u veľko-dodávateľa. Tie drobné kancelárske potreby ako sú náhradné tuhy do pera som však zvyčajne kupovala v blízkom papierníctve, kde som hneď aj odskúšala či tuha skutočne sedí, či nedrhne a pod. 

Maličké papierníctvo bolo naozaj blízko, po ceste ako sa hovorí. Malo to však jeden háčik. Pani, ktorá tu pracovala, bola milá asi ako stúpiť bosou nohou do h…a. 

A tak jedného dňa som to skúsila inak. Naladila som sa na energetické zvučanie 4C, zvučanie, ktoré prislúcha viac strojom a mechanizmom, ako živým bytostiam, mimochodom aj energii peňazí. Pre mňa je to skôr ťažký energetický stav, no povedala som si, že vyskúšam. Všimla som si totiž, že niektorí „rýchli“ ľudia, až by som povedala nepokojní, majú práve toto energetické zvučanie ako svoj prirodzený stav. 

Čo sa stalo? Stalo sa, že pani bola zrazu neskutočne milá, dobre že mi nevliezla do z…u. Ochotná, zrazu to nebola tá žena, čo sa stále tvárila akoby som ju otravovala. Táto zmena bola pre mňa prekvapením, jednoducho až takú veľkú zmenu som nečakala. 

Naladila som sa na jej prirodzený energetický stav, komunikácia šla úžasne, vybavila som všetko nad mieru, no vo mne zostal akýsi trpký pocit. Kládla som si otázku, či nie som manipulátor. 

Uviedla som, že tento príbeh odhaľuje 2 dôležité aspekty komunikácie: 

• komunikovať jazykom toho druhého
• manipulácia

Čo sa manipulácie týka, tak hranica môže byť niekedy veľmi tenká a poznanie charakterového profilu, jeho slabostí, motivácie môže zvádzať jazyk druhého využiť aj nie celkom čistým spôsobom. 

Ak však rozpoznávame jednotlivé charakterové typy, ak vieme ako s kým komunikovať, poznáme ten jeho “jazyk”, vo výsledku to znamená menej zbytočných konfliktov a viac spokojnosti. 

Rovnako nám toto poznanie pomáha aj v tom, aby sme my samy boli menej manipulovateľný našim okolím a to si myslím, že je už celkom dobrý benefit. 

Nie je celkom mojim cieľom rozpisovať tu jednotlivé charakterové typy, ja sama sa rada vraciam a osviežujem si tieto vedomosti vďaka skvelej knihe Roberta A. Rohma, PhD. – Pozitívne povahové profily. Aby vám však tento článok bol k úžitku, pridávam tabuľku so základnými aspektami, ktorú som si vytvorila a kde je zároveň aj poznamenané prepojenie Hippokratového názvoslovia 4 temperamentov a DISC. 

Určite stojí za to, pozrieť sa na to, v knihe sú potom aj typy pre rodičov, aj typy čo sa pracovnej oblasti týka. 

Každý z nás má čo to, z každého jedného. Podstatné je to, čo prevažuje a aj keď nikto nie je čistý typ, sú ľudia, ktorí sú vo svojom charaktere skutočne výrazný. 

Dôležité je pamätať ešte na jednu vec. Ak niekto má za sebou silný, zvlášť traumatický zážitok, ktorý naviac nie je celkom spracovaný, môže to výrazne ovplyvniť jeho temperament. 

12 otázok 

1. Čo prvé sa vám vybaví keď sa povie priateľ / priateľstvo? 

Je dosť možné, že vám hneď naskočia prvé myšlienky, vety, či len nejaký obraz. Prosím zaznamenajte si to. Poznačte si to prvotné. 

2. Čo pre vás priateľstvo vôbec znamená? 

Preskúmame myšlienky. Zaznamenávajte si tak ako vám to v mysli vyskakuje. 

3. Čo pri tom cítite? 

Sledujte čo cítite, keď sa vôbec touto témou zaoberáte. Opäť len si poznamenajte jedným, či dvomi slovami emóciu ktorá je najsilnejšia. 

4. Čo vnímate vo svojom tele? 

Rovnako by sme sa mohli spýtať aj kde v tele cítite danú emóciu najsilnejšie? Ako vaše telo pri zmienke “priateľ / priateľstvo” vôbec zareagovalo? 

Tak napr. prvé čo vám napadne je škôlka, v brušku sa vám rozleje príjemné teplo, v mysli vám naskočí ako ste sa spolu hrali s konkrétnou hračkou a možno si spomeniete, aj na ďalšie detaily. 

Aj keď je niekedy ťažké oddeliť to takto po kúskoch – teda prvotná reakcia – myseľ – emócia – telo, odporúčam si to vyskúšať. Sledujeme nimi to, čo pre vás daná téma vôbec znamená. A presúvame sa k piatej otázke. 

5. Aká je moja najkrajšia vízia?

Aký je ten ideál čo sa priateľstva týka? Pustite sa do písania a spolu s tým, ako píšete si predstavujte daný ideálny stav.

6. Moje prečo – prečo to vlastne chcem? 

Takže prečo to vlastne chcete? Zamyslite sa zároveň aj nad tým, čo sa stane ak tento ideálny stav dosiahnete a čo sa stane ak nie, ak váš život bude prosto bežať tým doterajším spôsobom a smerom. 

7. Aká je moja motivácia? 

Ako moc mi záleží na vzťahoch, na priateľstve? Čo som ochotná doň vložiť? 

Tieto dve otázky – teda naše prečo a motivácia, sú takou dvojičkou, no zároveň je to ten pevný bod o ktorý sa môžete oprieť v náročných momentoch. 

8. Aký je ten prvý krok, ktorý môžem práve teraz urobiť?

Hodne ste si už toho ujasnili a teraz to prichádza. Táto otázka by tiež mohla znieť: 

Čo je tá najjednoduchšia vec, ktorú môžem práve teraz urobiť? 

Malo by to byť niečo, čo v pohode viete zrealizovať do 12 hodín. Zapíšte si to, tak, aby ste si potom mohli označiť splnené. Ten prvý krok, zvyčajne býva aj najťažší a preto je dôležité venovať mu pozornosť. Ak ho budete vidieť napísaný na papieri a naviac odškrtnutý ako splnený, budete vedieť, že aj tie ďalšie kroky môžete dosiahnuť, aj keď budú možno náročnejšie.

Napr. sa rozhodnete, že by bolo fajn vytvoriť novú tradíciu, ako napr. že sa budete s priateľmi stretávať pravidelne raz mesačne, či v inom intervale, aby ste tak utužili svoje priateľstvo. V tomto bode, to zároveň môže byť aj ujasnenie si toho, s kým by ste chceli obnoviť kontakt, a s kým už nie ste tak celkom na rovnakej vlnovej dĺžke. 

9. Aký nový návyk môžem v najbližších 28 dňoch zaviesť do svojho života? A aký návyk zároveň púšťam? 

Takže čo počas nasledujúceho obdobia môžem každý deň urobiť, aby som sa priblížila k svojmu ideálu? 

10. Ako to bude vyzerať po zavedení týchto zmien v mojom živote v tejto oblasti? 

Teraz sa opäť trošku zasnívajte. Ak úspešne zavedieme nový návyk a jedného sa na oplátku vzdávate, ako to bude vo vašom živote vyzerať? 

11. Aké by bolo moje nové “heslo”, vyhlásenie v danej oblasti? 

Ujasnite si, čo pre vás spiritualita znamená, formulujte svoju jasnú a podpornú vetu (v pozitívnom znení), mala by s vami rezonovať na najhlbšej úrovni, napr.: 

Ďakujem priatelia, že mi ukazujete moje svetlo, ďakujem že spoločne rastieme.  

12. Aké to bude o mesiac – tri – šesť – dvanásť?

Je to taká malá kontrola. Na chvíľu si zatvorte oči a ponorte sa do toho, ako to bude vyzerať mesiac od dnešného dňa, a ako o tri, šesť a dvanásť mesiacov. 

Zároveň si poznačte aj vo vašom diári takú malú kontrolu o mesiac – tri … Ide o to, že keď uplynie tých prvých 28 dní, tak sa na chvíľu zastavte a zamyslite sa, čo reálne vám nový návyk priniesol a aký nový návyk môžete do svojho života zaviesť (na oplátku, aký návyk/zlozvyk zároveň púšťate). 

Záverom:

Ak ste dočítali až sem, moc si to vážim. 

Na našej životnej púti, stretneme množstvo ľudí. Poniektorí s nami kráčajú hádam celý život, poniektorí len chvíľočku. Aj tí, ktorí sa len letmo mihli v našich životoch mohli zanechať hlbokú stopu. Buďme vďační aj za tú chvíľku. 

Nikto z nás nie je osamelým ostrovom, ako kedysi povedal už Hemingway, sme vzájomne prepojení v jednej veľkej ľudskej sieti. Áno, žijeme v ľudskej spoločnosti a medziľudské vzťahy sú jej korením.

Tak ako sa počas svojho života stretneme aj s náročnými charakterovými typmi, ktoré sú výzvou, tak aj byť oporou priateľovi v jeho náročnom období môže byť veľkou výzvou. Ja sama som to pochopila, keď som sa rozhodla nepodstúpiť štandardnú „liečbu“, viac si o podpore v tomto národnom období môžete prečítať v článku Opora v životnej kríze .

Majte nádherný deň

Zuzana