Láska. Toľko sa o nej popísalo, toľko filmov, básní, nesmrteľných príbehov. A predsa len malé percento ľudí sa cíti byť vo vzťahu šťastnými. Pre väčšinu z nás je stále záhadou. Prečo?
A čo to vôbec tá láska je? Nechcem sa venovať zmenám v našej biochémii, ktoré sprevádza zaľúbenie. To už vedci identifikovali a popísali. Popravde, nechcem sa skrývať za žiadne poučky a identifikácie. Chcem vás naopak pozvať k tomu, aby ste ako jedinečné bytosti, nechali otvorené pole pre svoje srdce.
Poďme na to pekne po poriadku.
Keď sa na seba pozriete ráno do zrkadla, aké myšlienky vám preblesknú? Čo pri tom cítite? Keď sa vám nepodarí koláč alebo niečo iné, vyčítate si to do aleluja? Zostávate v práci, ktorú neznášate a máte z nej bruchabôľ?
Áno, na začiatok sa pozrieme na sebelásku. Slovo, ktoré pred pár rokmi bolo považované za niečo neprístojné, niečo čo sa skôr spájalo so sebectvom. Lenže je to skutočne tak?
Keď som v roku 2015 prechádzala terapeutickým výcvikom The Journey, na jednom zo školení som zažila niečo, čo sa hlboko vrylo do môjho života. Robili sme jedno cvičenie a ako zvyčajne nasledovala možnosť zdieľať. Blízko pri mne sa jedna pani prihlásila o slovo. Priznala, že si práve uvedomila, že seba samú nielen že dáva na nejaké 153 miesto, ale že starostlivosť o seba je až za psom. Dá jesť najskôr psovi ako sebe. Bolo vidieť úprimné zdesenie z tohto uvedomenia, celá sa ešte chvela.
Asi prvý krát v živote som si uvedomila, že to asi nie je celkom v poriadku, seba samého dávať na x-té miesto za všetkými ostatnými. Snáď prvý krát som sa zamyslela, o čom to v skutočnosti vypovedá.
Bol to proces. Tiež som bola od mojej mamy zvyknutá na podobný prístup ako mala táto pani z nášho školenia. Ja sama som to x-krát urobila. O rok neskôr od tohto zážitku som vstúpila do online kurzu Magicky ženská. Až tam, postupne krôčik za krôčikom v tých jednoduchých každodenných úkonoch som začínala tušiť o čom to je.
Sú dve veci, ktoré mi na tejto ceste boli veľmi nápomocné.
Znie to možno čudne, no keď sa na to pozriem z toho uhla pohľadu, že sama so sebou tu budem až do konca svojho pozemského času, tak to zmysel dáva. Verím, že je to ten prvý vzťah, ktorý si treba dať na poriadok.
Vo chvíli, keď sme na seba príliš kritický, nechceme si dopriať, či seba samých posúvame na x-té miesto, práve vtedy je toto veľmi dobrá pomôcka. Dajte seba samú do pozície najlepšej priateľky. Verte, budete prekvapení, otvorí sa vám nové pole, aj keď to nepôjde hneď a chce to čas.
Zvyčajne tie prvé kroky po prebudení smerujú do kúpeľne a zrejme každý z nás má nad umývadlom zrkadlo. Začnite tým, že sa na tú milú priateľku každé ráno a každý večer pred spaním usmejete.
Ešte pred pár rokmi som fungovala, ako dobre naprogramovaný stroj. Dokonca aj v sprche som zvyčajne premýšľala nad prácou. Práve preto, užívať si svoju každodennú očistu viac vedome a nie na autopilota bol pre mňa dobrý začiatok.
Áno, môže ísť aj o celkom banálne veci, ako napr. že si šálku voňavého čaju vedome viac vychutnáme. Joga, prechádzka v lese, počúvanie obľúbenej hudby, tanec, čajový rituál, čítanie knižky, či len už vedomé sprchovanie, to všetko sem patrí.
Do selfcare patrí v podstate všetko, čo nám robí dobre, rozmaznáva nás. Pokojne si to môžete roztriediť aj v zmysle štyroch pilierov, teda myseľ – srdce – duša – telo. Začnite tými najjednoduchšími vecami, nemusíte si hneď robiť starosti, ako do svojho programu vtesnáte ešte masáž.
Práve tieto malé bežné úkony, je dobré povýšiť na malý rituál. Ranné a večerné rituály sú na to ako stvorené. Postupne, krôčik za krôčikom.
Čím vedomejší sme vo svojom živote aj pri maličkostiach, tým viac je v nás čosi „živé“, energia života a tá je veľmi príťažlivá. Maličkosti, ktoré teda vôbec nie sú maličkosti. Dovoľme si, zaľúbiť sa do seba, zaľúbiť sa do svojho života.
Bola som ešte veľmi mladučká, keď som zažila, verím niečo, čomu sa hovorí „pravá láska„. No stalo sa, že tak ako nečakane do môjho života vstúpila, tak nečakane prišiel koniec. Keď sa dívam späť, povedala by som, že to bolo ako záblesk kométy.
Minulý rok bol pre mňa najťažší rok v živote. Veľa vecí sa čistilo a téma partnerstva bola jednou z nich. Zvláštnymi cestičkami mi postupne prišli do rúk tri knihy. Príbehy v nich boli veľmi podobné. V každom, hlavná hrdinka prišla tragicky o muža, no ani po x rokoch sa vo svojom živote nevedela pohnúť ďalej.
Keď mi cestu skrížila tá posledná, ktorú mi vtisla do rúk mladučká dievčina so slovami, toto si musíš prečítať, šípila som, že to nebude náhoda. Pri čítaní som plakala hádam, ako nikdy v živote, triasla som sa. Bola to katarzia. Vedela som, že každý z týchto príbehov sa prihovára mne samej.
Bolo veľmi ťažké priznať sama pred sebou, že som v skutočnosti uviazla v tom dávnom vzťahu. Bolo nesmierne ťažké pustiť ho, bolo to, akoby sa rany znovu otvorili a ja som ho znovu strácala. Pustiť ho, bola jedna z najťažších vecí v mojom živote, no vedela som, že už je čas nechať ho ísť.
Po dlhých rokoch, po očistnom plači, som pocítila zrazu po svojom boku, že je voľné miesto. Bolo to nové a bolo to veľmi krehké.
Kládla som si a trápila ma však ešte jedna otázka. A to, či vôbec smiem zažiť ešte takú lásku, či nie som „nenažraná“ a či vôbec som pripravená pustiť do svojho života iného muža.
To prečo zdieľam tento svoj príbeh je, že verím, že niekedy je potrebné dopriať si čas aj o samote. Nemusí to byť x rokov ako u mňa, či ako u tých žien z príbehov. To je už povedala by som extrém, tak, ako keď sa hrnieme zo vzťahu do vzťahu, bez toho aby sme si vôbec vydýchli.
Byť láskavá k sebe tiež znamená dopriať si čas, dovoliť si otvoriť sa novému vzťahu, či vzťah ukončiť.
Lenže kedy je vlastne čas na nový vzťah? Za najpodstatnejšie považujem tieto tri otázky:
To či sme pripravený na vzťah nám v podstate vyplynie z odpovedí dvoch predchádzajúcich otázok.
Otázka z môjho pohľadu úplne zásadná. Ponorte sa do toho, že už je to tu a vy žijete ten ideálny partnerský vzťah. Poďte do čo najmenších detailov. Ako vyzerá váš bežný deň. A čo je dôležité, pozorujte ako sa pri tom cítite, ako na to reaguje vaše telo, aké myšlienky vám prebleskujú hlavou. Ujasnite si, čo je pre vás to krásne, ideálne, napĺňajúce.
Napr., mňa by partner neočaril raňajkami do postele, pretože jesť v posteli, sa u mňa spája s tým, že som chorá a teda žiadna romantika.
V posledných rokoch sa rozmohlo, že si treba spísať aké vlastnosti a aký vlastne má byť ten náš ideálny partner. Z môjho pohľadu je však dôležitejšie ujasniť si, kto som ja, aké sú moje hodnoty, akou hodnotou som sama pre seba a čo teda prinášam do vzťahu. Až potom sa pozrieť na partnera, vnímať ako spolu ladíme.
Keď si zodpoviete tie prvé dve otázky, odpoveď na túto tretiu vyplynie tak akosi sama. Je možné, že zistíte, že je vám vlastne lepšie samým. Vždy sa nájdu aj vlci samotári, a je to v poriadku. Nie je potrebné sa tlačiť do vzťahu, len preto, že tak sa to považuje za „normálne“. Napokon, môže ísť aj o dočasné obdobie a o rok to budete vnímať inak. Aj to je v poriadku.
No a pokiaľ pocítite, že áno, som pripravená vstúpiť do nového vzťahu, prichádza tá, podľa mňa, najťažšia časť. Tak trošku nás to zvádza v každom koho stretneme, hľadať či to nie je ten pravý. Nelipnúť na tom, nechať tomu voľný priebeh. Asi každý z nás zažil, keď sme po niečom moc túžili, že to „prišlo“ až keď sme to „pustili“ a zanechali to netrpezlivé, či už.
Možno si spomeniete ako nás chválili, keď sme ako deti vyhoveli dospelákom, boli poslušní a nerobili problémy. No nielen to, naše najbližšie okolie nás vtedy zahŕňalo láskou. Naopak, keď sme tak celkom nespĺňali „štandardy“ dobrého dieťaťa, láska a pozornosť nám boli upierané. Takto sa dieťa učí, že láska, resp. prejavy náklonnosti a lásky sú podmienené.
S týmto potom vstupujeme do dospelosti a chceme budovať svoje vzťahy. Práve preto verím, že je potrebné najskôr pozrieť sa na to, kto vôbec vstupuje do vzťahu. Ujasniť si, či tak náhodou nie som bábika, ktorá je závislá na prejavoch pozornosti partnera, či sa nerúcam keď náhodou ON nemá svoj deň, keď mi nezavolá, a naopak sa roztápam keď ON zavolá a pod.
Pred niekoľkými rokmi som čítala, že podmienená láska vlastne ani láskou nie je. A ja s tým súhlasím. Prečo sa teda pojmy ako podmienená a bezpomienčná láska tak udomácnili? Myslím, že sme začínali vnímať tento rozdiel a mali sme potrebu zdôrazniť, že reč je o tej bezpodmienenej láske.
Môže sa tu skrývať ale jedna pasca. Nie je náhoda, že som túto tému začala sebeláskou. Bezpodmienečná láska totiž neznamená, že budeme partnerovi tolerovať správanie, ktoré nás zraňuje. Aj preto je potrebné mať jasno vo svojich hodnotách a ten primárny vzťah k sebe samému mať na poriadku.
Partnerský vzťah dvoch zrelých ľudí, vzťah v ktorom sa navzájom obohacujeme, no zároveň nechávame aj voľný priestor pre toho druhého. Vo vzťahu zároveň dozrievame a láska sa tak stáva našim najväčším učiteľom.
Teraz sa pustíme do 12-tich otázok. Preveriť nimi môžete nielen lásku a partnerstvo ale tiež sebelásku.
Je dosť možné, že vám hneď naskočia prvé myšlienky, vety, ktoré ste počúvali už od detstva. Prosím zaznamenajte si to. Či už vám vyskočil len nejaký obraz, poznačte si to prvotné.
Preskúmame myšlienky. Čo ste počúvali už od detstva? A čomu v skutočnosti veríte vy sami? Zaznamenávajte si tak ako vám to v mysli vyskakuje.
Sledujte čo cítite, keď sa vôbec touto témou zaoberáte. Opäť len si poznamenajte jedným, či dvomi slovami emóciu ktorá je najsilnejšia.
Rovnako by sme sa mohli spýtať aj kde v tele cítite danú emóciu najsilnejšie? Ako vaše telo pri zmienke “láska” vôbec zareagovalo?
Tak napr. to prvé čo vám naskočí obraz starčekov, ktorí si už tak trošku roztrasene sadajú na lavičku. Starček pomáha starenke a starenka jemu. Cítite z toho jemnosť, spriaznenosť, lásku. Vaša myseľ zachytí vašu hlbokú túžbu, zažiť to tiež. V celom vašom tele sa rozlieva príjemný pocit a vy si uvedomujete, ako sa usmievate.
No možno je to úplne inak. Možno sa vám vybaví vášnivé spojenie na romantickom mieste.
Aj keď je niekedy ťažké oddeliť to takto po kúskoch – teda prvotná reakcia – myseľ – emócia – telo, odporúčam si to vyskúšať. Sledujeme nimi to, čo pre vás daná téma vôbec znamená. A presúvame sa k piatej otázke.
Mohli by sme sa tiež spýtať, aký je ten váš ideál čo sa lásky týka. Pustite sa do písania a spolu s tým, ako píšete si predstavujte daný ideálny stav. Ak ste sa pristavili a zodpovedali ste si už otázku po akom vzťahu túžite tak tieto odpovede by sa vám mali zhodovať.
Takže prečo to vlastne chcete? Zamyslite sa zároveň aj nad tým, čo sa stane ak tento ideálny stav dosiahnete a čo sa stane ak nie, ak váš život bude prosto bežať tým doterajším spôsobom a smerom.
Aj keď to možno znie čudne, je dobré ujasniť si, prečo vlastne chcem byť v partnerskom vzťahu. Niekedy prichádzajú odpovede, že aby som nebola sama. Lenže aký potom bude vzťah, ktorý „príde“?
V súvislosti s láskou či sebeláskou vám zrejme otázka motivácie bude jasnejšia aj v súvislosti s otázkami č. 8 a 9.
Tieto dve otázky – teda naše prečo a motivácia, sú takou dvojičkou, no zároveň je to ten pevný bod o ktorý sa môžete oprieť v náročných momentoch.
Hodne ste si už toho ujasnili a teraz to prichádza. Táto otázka by tiež mohla znieť:
Čo je tá najjednoduchšia vec, ktorú môžem práve teraz urobiť?
Malo by to byť niečo, čo v pohode viete zrealizovať do 12 hodín. Zapíšte si to, tak, aby ste si potom mohli označiť splnené. Ten prvý krok, zvyčajne býva aj najťažší a preto je dôležité venovať mu pozornosť. Ak ho budete vidieť napísaný na papieri a naviac odškrtnutý ako splnený, budete vedieť, že aj tie ďalšie kroky môžete dosiahnuť, aj keď budú možno náročnejšie.
Napr. ste si ujasnili, že áno som pripravená na nový vzťah, z môjho pohľadu, to najlepšie čo môžeme v tomto momente urobiť je, zamerať sa na sebelásku.
Alebo vzťah máte, možno cítite, že iskra vo vzťahu už nie je taká ako kedysi, tak sa rozhodnete čo pre to urobíte – nečakaná partnerská masáž, možno nejaký partnerský kurz (veľmi krásna je napr. práca Denisky – https://www.denisapaleckova.cz/), alebo pozvete svojho partnera na rande.
Mala som jednu kolegyňu a aj keď už so svojim mužom boli manželmi 15 rokov, aspoň raz mesačne si dali rande. Či už spoločný obed/večeru v krásnej reštaurácii alebo si spravili sólo výlet bez detí. Musím priznať, že sa mi to veľmi páčilo.
Takže čo počas nasledujúceho obdobia môžem každý deň urobiť, aby som sa priblížila k svojmu ideálu? Napr. čo môžete pre seba v najbližších 28 dňoch urobiť pre seba a čo pre partnera.
Teraz sa opäť trošku zasnívajte. Ak úspešne zavedieme nový návyk a jedného sa na oplátku vzdávate, ako to bude vo vašom živote vyzerať?
Ujasnite si, čo pre vás spiritualita znamená, formulujte svoju jasnú a podpornú vetu (v pozitívnom znení), mala by s vami rezonovať na najhlbšej úrovni, môžete sa tiež priamo zamerať na konkrétnu charakterovú vlastnosť, ktorú si chcete osvojiť, či prehĺbiť teda napr.
Milujem a som milovaná.
Opäť by som upriamila vašu pozornosť sa slovíčko „smiem„. Ak sa vám zdá vaše vyhlásenie až príliš, a vzbudzuje vo vás viac napätie, pretože je ťažké mu uveriť, pomôžte si slovíčkom „smiem“, teda v tomto prípade by to bolo: „smiem milovať a byť milovaná“.
Je to taká malá kontrola. Na chvíľu si zatvorte oči a ponorte sa do toho, ako to bude vyzerať mesiac od dnešného dňa, a ako o tri, šesť a dvanásť mesiacov.
Zároveň si poznačte aj vo vašom diári takú malú kontrolu o mesiac – tri … Ide o to, že keď uplynie tých prvých 28 dní, tak sa na chvíľu zastavte a zamyslite sa, čo reálne vám nový návyk priniesol a aký nový návyk môžete do svojho života zaviesť (na oplátku, aký návyk/zlozvyk zároveň púšťate).
Ak ste dočítali až sem, moc si to vážim.
Láske sa nevyhol ani Albert Einstein. Možno ste už naň narazili, nádherný Einsteinov list dcére, pár riadkov vám dávam sem:
„.. Existuje extrémne mocná sila, pre ktorú zatiaľ veda neobjavila formálne vysvetlenie. Je to sila, ktorá zahŕňa a riadi všetky ostatné sily a dokonca je obsiahnutá vo všetkých fenoménoch, ktoré aperujú vo vesmíre, ale napriek tomu sme ju nedokázali identifikovať. Táto univerzálna sila je všeobjímajúca láska. Keď vedci hľadali zjednocujúcu teóriu vesmíru, zabudli na najmocnejšiu, nepoznanú silu. Láska je svetlo, ktoré osvetľuje tých, ktorí ho dávajú a dostávajú. Láska je gravitácia, pretože spôsobuje, že sú niektorí ľudia priťahovaní k ostatným. Láska je sila, pretože násobí to najlepšie, čo je v nás a dovoľuje ľudstvu nevyčerpať sa svojím slepým sebectvom. ..“
Jeden z najkrajších citátov o láske a citátov vôbec je pre mňa ten od indického mystika Osha:
Láska je niečo, čo sa môže dostať i k najvzdialenejšej hviezde, len vašim milujúcim pohľadom.
Fyzik i mystik v podstate hovoria to isté.
Aj keď je pre niekoho láska viac romantická, pre iného viac vášnivá, verím že je to také kvantum energie, ktoré dokáže aj zázraky.
Majte nádherný deň
Zuzana