Svetlo života

Svetlo a slnečný svit. Môžeme žiť bez svetla? Myslím, že nie a pomaly vedci odhaľujú ako moc je pre nás samých dôležité. 

Stalo sa to ešte v roku 1915, kedy Richard Willstätter získal Nobelovu cenu za chémiu – a to za výskum rastlinných a živočíšnych farbív – pigmentov. Skúmaním týchto farbív získaval nové poznatky o chlorofyle a skúmal jeho zloženie. A tak medzi iným tiež zistil túto dôležitú skutočnosť:

Chlorofyl sa skladá z uhlíka, kyslíka, dusíka a jeho centrálnym prvkom (atómom) je horčík.

Hemoglobín sa naproti tomu opäť skladá z uhlíka, kyslíka a dusíka, pričom tým kľúčovým prvkom je v tomto prípade železo.

Chlorofyl a hemoglobín majú naviac podobnú chemickú štruktúru. Sú teda akoby príbuznými.

Pamätám si ako sme sa o fotosyntéze učili ešte na základke v treťom ročníku. Bola som tým úplne fascinovaná a pripadalo mi to ako úplne kúzlo. No až teraz po rokoch si uvedomujem aký obrovský zázrak to vlastne je. Fotosyntéza umožňuje samotný život na našej zemi. Nielen rastlinám, ako by sa na prvý pohľad zdalo.

Slnečná energia sa v procese fotosyntézy mení na životnú energiu potrebnú pre život nás všetkých – rastlín, živočíchov a i nás ľudí.

Ďalšia veľmi dôležitá skutočnosť, ktorú vedci po rokoch výskumu zistili je, že pokiaľ do našej stravy pridáme prírodný chlorofyl, tak:

• zvýšime obsah hemoglobínu v našej krvi – to následne znamená lepší krvný obeh, okysličenie tela a zároveň aj jeho rýchlejšiu očistu;
• napomôže ľahšiemu zbaveniu sa uložených toxínov v našom tele;
• pocítime príval novej energie;
• upraví sa nedostatočný príjem zásaditých horčín (nič výnimočné v našom civilizovanom svete);
• posilňuje náš imunitný systém;
• napomáha hojeniu rán, 
• je protizápalový;
• naviac, je nápomocný pri liečbe chudokrvnosti;

Svetlo má teda vplyv na naše zdravie, na náš pocit pohody, na to, či sa cítime pri sile, a vitálny.

Áno, vplýva nielen na naše fyzické telo ale pôsobí aj v psychickej rovine. Dokazuje to život v ďalekých severských krajinách, kde obyvatelia zažívajú dlhú polárnu noc s obmedzeným množstvom svetla a slnečných lúčov. Práve v tomto čase sa u obyvateľstva objavujú sezónne depresie. 

A vedci prišli s jednoduchým riešením. Na niekoľko hodín sa ľudia chodili posadiť do špeciálnych miestností. Tie boli vybavené svetlami – umelými, no takými čo najviacej simulovali a čo možno najviacej sa podobali svojou frekvenciou tomu slnečnému.

Napokon my sami to môžeme pozorovať, keď sa po zimnom slnovrate dni začínajú predlžovať a postupne pribúdajú slnečné dni. Je nám hneď jasnejšie na našej duši.

Pozerajme sa na svetlo ako na našu životnú energiu. Hodne času trávime vo vnútri budov, teda mimo prirodzeného životného prostredia. To je síce od priemyslenej revolúcie značne z roka na rok viac a viac znehodnocované, stále nám má však čo ponúknuť. Stále si môžeme dopriať slnečný kúpeľ.

Je to svetlo, nie temnota čo nás desí

Naše vnútorné svetlo

Druhá strana mince je potom naše vnútorné svetlo. 

Už ste to určite počuli. Sme svetelné bytosti. Prebudiť svoje svetlo, tú jemnú a zároveň mocnú silu v nás samých, je prvý krok. Mnohí to svoje svetlo nájdu až keď dopadnú na dno, až v ponorení do temnoty. 

Možno vám napadne otázka, či je temnota, výzvy života naozaj nutné. Sama som s tým dlho bojovala. Odpoveď z môjho pohľadu nie je až taká ťažká ako by sa na prvý pohľad zdalo. 

Deň sa strieda s nocou a v tme noci môžeme uvidieť to nádherné divadlo žiariacich hviezd. Tiene a temnota učia niečo, čo svetlo nemôže. No táto cesta nie je vždy jednochudá. Áno, práve na nej si často siahneme na dno o akom sme ani netušili, objavíme naše skryté vlastnosti a silu, ktorá nás samých často prekvapí. 

Temné údolia sú tie, ktoré nás vedú k nášmu svetlu, pomáhajú nám rozpomenúť sa naň. Áno, niekedy je hlboko ukryté pod nánosmi všetkých povinností a okolností života, s ktorými sa behom života stretneme. Nie je to nič nezvyčajné. 

Prijať svoje svetlo nás však zároveň zaväzuje. 

Svetlo v nás, tá čistá esencia nás samých nám už potom nedovolí korčuľovať v tomto svete povrchne. Náš hodnotový rebríček často nebude korešpondovať s praktikami bežného civilizovaného sveta.

Trpieť môžeme potom aj práve pre tento rozpor toho čo cítime, čo vnímame a nášho okolitého sveta. Nebáť sa ťažkostí a ísť ďalej, chce odvahu. 

Áno, som presvedčená o tom, že prijať svoje svetlo nás zaväzuje, preto je niekedy jednoduchšie, alebo skôr pohodlnejšie, len tak si plávať životom, povrchne.

Prebudená do svetla 

Milujem moje ranné rituály. Začínam s nimi hneď po prebudení ešte v posteli. A jedným z mojich ranných rituálov je aj jemné pomalé rozdýchanie. Čo to znamená? Nejde o nič komplikované, jednoducho len viac pozornosti začínam venovať svojmu dychu. Chvíľu ho len vnímam, pozorujem ako moje telo dýcha. 

Ak máte dostatok času, pokojne si sem môžete zaradiť aj dýchanie padajúceho kameňa – popísala som ho v článku Dych života.

Len dýcham, vnímam svoje telo, nechám sa ním viesť. Ak niektorá časť môjho tela sa hlási o pozornosť, dám jej ju. Len svoju pozornosť sústredím na toto miesto, nič viac, nesnažím sa o nič, niečo meniť a podobne. Poďakujem sa za nový deň.

Moje poďakovanie patrí aj mojej krvi, tej, ktorá roznáša životodárnu energiu po celom mojom tele. Opäť nejde o nič náročné, jednoducho len poďakujem:

Ďakujem ti krv moja, že po celom mojom tele, i do tých najmenších zákutí, roznášaš harmóniu a vitalitu. Ďakujem Ti.

A potom už len preciťujem. 

Fascinujúce je, ako telo na to reaguje. Vnímam, že práve to “i do tých najmenších zákutí” má svoj význam. Pred mojim vnútorným zrakom si len vybavím krv, so šťastnými krvinkami. Ona vie kadiaľ má prúdiť a tak len vnímam ten pocit rozlievajúci sa v celom mojom tele, bez toho aby som sa o niečo snažila.

Môj dych, i to ako sa moja krv rozlieva po mojom tele ma jemne prebúdza. No a celkom prirodzene potom nastupuje i svetlo. Tu už si pomáham i vizualizáciou. Vnímam ako slnečné lúče sa dotýkajú mojich palcov na nohách. Svetlo preniká do môjho tela a postupne prestupuje celým mojím telom. 

Celé moje telo sa tak kúpe v nádhernej zlatej energii. 

Nasleduje samozrejme ponaťahovanie a rozhýbanie tela a jedno priam zázračné mini “cvičenie” pre uvoľnenie celého tela, ale to nabudúce. 

Prvky života

Prešli sme si teda 3 podstatné prvky nášho života: 

• vzduch a kyslík
• vodu
• svetlo

V najbližšom čase sa teda pozrieme na podstatné rytmy, ktoré udávajú rytmus nášho života. 

Majte nádherný slnečný deň

Zu 💖