Dych života

Prvý nádych, tak očakávaný. Posledný výdych, tak obávaný. A všetky nádychy a výdychy medzi tým, ktoré rozprávajú príbeh nášho života. Kyslík, tak potrebný pre náš život na tejto Zemi. 

Bez kyslíku vydržíme len niekoľko málo chvíľ, potom dochádza k poškodeniu nášho mozgu a keď to bude trvať ešte chvíľočku tak v tomto pozemskom bytí sme skončili. 

Dýchanie je prirodzeným aktom života, nepotrebujeme sa nad ním zvlášť zamýšľať, učiť sa ho či riadiť ho. Jediné čo stačí je, oslobodiť ho

Áno, čítate správne, oslobodiť ho. Prečo a čo to vlastne znamená si povieme už o chvíľočku, najskôr sa pozrieme trošku na jeden fenomén našej doby. Tým fenoménom, nie je žiaľ nič iné ako toľko skloňovaný stres. A už vidím ako sa vám trošku aj pretočili panenky, že zase nejaké blábolinky o strese. Lenže on ten stres už tak trošku problémom je a je načase sa naňho pozrieť naozaj vedome. 

bábätká vedia ako dýchať (foto zdroj: pixabay)

Stres náš každodenný

Nikdy predtým v histórii nebol v takom rozsahu súčasťou každodenného života. Snáď len v časoch vojny, boli tomu naši predkovia vystavení. Lenže keď sa úprimne obzrieme späť, tak uvidíme, ako sa od čias priemyslenej revolúcie miera stresu bežného človeka postupne navyšovala. 

Tak napríklad chemický stres je dnes bežnou súčasťou našich životov. Naše telo ho zažíva deň čo deň. Sme obklopení takým množstvom chemických látok (nielen v potravinách), že náš organizmus veru má čo robiť, aby nás nielen udržal nažive, vybalansoval to škodlivé, no tiež aby sme mohli byť tvorcami svojho života jednoducho energiu a vitalitu potrebujeme. 

Pamätám si fotografie zpred pár rokov, z krajín, kde rúška nosili obyvatelia miest oveľa skôr, ako tu bola nejaká pandémia. Tie rúška nosili kvôli množstvu smogu v ovzduší. Žiaľ, v tomto smere tých dobrých správ nie je veľa. My ľudia, sme tento konár na strome nášho života napílili viac ako dosť. 

Rovnako sa môžeme pozrieť aj na všetok ten nápor informácií, ktorý sa na nás denne, každú hodinu valí zo všetkých strán. Toto kedysi jednoducho nebolo. Áno, dnes žijeme informačný vek, ale otázka je, kde je hranica prospešnosti a kde nás to už skôr paralizuje. Napokon, obchodníci, resp. marketéri poznajú aj pojem rozhodovacej paralýzy, kedy sa už jednoducho nevieme rozhodnúť a vybrať si z množstva ponuky, z množstva informácií. 

V zásade je jedno, aká je naša primárna reakcia na stres, či to bude útek, boj, alebo máme skôr tendenciu zamŕzať. Vo chvíli, kedy náš organizmus zaeviduje ohrozenie (a áno, ten šablozubý tiger dnes môže mať podobu vášho šéfa), nastaví sa do módu prežitia a všetky ostatné funkcie utlmí. 

Jedna z vecí, ktorú môžeme pozorovať je tiež i to, aký vplyv to bude mať na náš dych. 

Dych, ktorý nám má zabezpečovať život, dych, vďaka ktorému sa do periférií nášho organizmu dostáva životodárna krv a vyživuje ho. Naše dýchanie sa zmení, bude oveľa plytšie, pretože celý náš organizmus bude pripravený reagovať, bude v pohotovosti. 

Dychové cvičenia c/a prirodzený rytmus dýchania

Dychových cvičení je nepreberné množstvo. Asi každá relaxácia začína slovami: zhlboka sa nadýchni a vydýchni. Asi každé cvičenie či šport, ktorý si budeme chcieť osvojiť, bude dbať aj na správne dýchanie, kedy sa nadýchnuť, kedy vydýchnuť. Napokon aj množstvo meditácií začína tým, že pozorujeme ako naše telo dýcha. Práve tak, môžeme vypozorovať aj ten náš prirodzený rytmus dýchania. 

Dýchanie je úžasným darom života. Môže voľne plynúť, tak ako my keď sa s dôverou oddáme flow života. No môžeme ho aj vedome riadiť, ovplyvňovať. Práve to, nám pomáha napr. keď sa budeme chcieť potápať. Dych zadržíme a vieme sa vytrénovať tak, aby sme dokázali dlhšiu a dlhšiu zádž bez poškodenia mozgu. No a dýchaním môžeme aktivovať aj niektoré časti mozgu.  

Dýchanie je mocný nástroj. Nie nadarmo je tak často súčasťou techník uvoľňujúcich, ale aj aktivujúcich.  

Dýchanie nepotrebuje byť vyučované, ale oslobodené. 

Francoise Mezieres

Oslobodiť dýchanie neznamená nič iné, ako návrat k svojmu prirodzenému dýchaniu. Ak ste sa už niekedy zaoberali dýchaním, či len pozorovali ako vaše telo dýcha mohli ste si všimnúť jednu zaujímavosť. Po nádychu nenasleduje automaticky výdych. A rovnako ani po výdychu nenasleduje automaticky nádych. Po nádychu i výdychu je kratučká pauza. Práve tá sa potom často využíva aj v meditáciach.

Pauza, ktorá je ako malé ticho, medzičas, posvätný priestor. 

Na začiatok si môžete pomôcť jednoduchým cvičením, a to že si budete jednoducho počítať jednotlivé doby. Nádych a napočítame povedzme do 8. Nádych a výdych by mali mať rovnakú dĺžku, a pauza medzi nimi by mala byť polovičná. Teda v tomto prípade 4. Rytmus tohto dychu by potom bol: 

nádych: 8 – pauza: 4 – výdych: 8 – pauza: 4

Je to dobrý začiatok, a keď si natrénujete tento rytmus, môžete si všimnúť, že v napätých situáciách vám bude nápomocný. 

No môžete zároveň vypozorovať, že váš prirodzený rytmus je trošku iný. Buďte vnímavý. Dych je mocným čarodejom života a zaslúži si našu pozornosť. 

Padajúci kamienok

Milujem toto cvičenie a je práve vhodné na objavenie toho nášho prirodzeného rytmu dýchania. 

Padajúci kamienok pomáha odhaliť náš prirodzený rytmus dýchania (foto zdroj: pixabay)

Doprajte si teda nerušenú chvíľu, ideálne je robiť toto cvičenie v prírode, minimálne v dobre vyvetranej izbe. Možno si budete chcieť zapáliť sviečku, vyberajte tie netoxické, ak s vôňou, tie ktoré uvoľňujú a podporujú dýchanie.

Vytvorím si chvíľu pohodlia. Ponaťahujem sa, pouvoľňujem svoje telo, tak ako je to pre tento okamih najlepšie možné. S vďakou, so zámerom pre uvedomenie a precítenie si svojho vlastného prirodzeného rytmu dýchania sa položím na podložku.

Najlepšie sa mi robí v pozícii šavasány, alebo jemne podložím kolená mäkkou zrolovanou dekou. Pomaly sa nadychujem a vo svojej mysli, pred mojim vnútorným zrakom pozorujem malý kamienok vo svojej dlani.

Jemným pohybom kamienok vhadzujem do vody. Pozorujem ako pomaly klesá ku dnu a spolu s tým vydychujem. Vo chvíli, keď kamienok dopadá na dno, som plne vydýchla. A potom, čakám. Čakám, kedy sa moje telo znovu nadýchne. 

Do tejto vody môžem vhodiť toľko kamienkov, koľko potrebujem, pozorujem ho ako padá a dopadá na samotné dno. Moje dýchanie sa oslobodzuje a plynie vo svojom prirodzenom rytme. 

Toto cvičenie som objavila vďaka výnimočnej fyzioterapeutke Fransoise Mezieresovej už hodne rokov dozadu a som zaň veľmi vďačná. Je kúzelné. 

Povedzme si k tomuto cvičeniu ešte niečo dôležité. Často tak ustrnieme v našich životoch, žijeme v neustálom napätí, že vo chvíli keď dáme dovolenie nášmu telu uvoľniť sa, tak bude púšťať aj to potlačené, to čo sme nechceli cítiť. Môže sa preto stať, že sa rozplačete, že si celkom spontánne spomeniete na to, čo ste túžili zabudnúť a pochovali hlboko. 

Verte svojmu telu. Telo a duša kráčajú vedno týmto životom. Ak sa vám bude chcieť plakať, plačte, ak sa naopak celkom spontánne rozosmejete, je to tiež v poriadku. Môže chvíľu trvať kým všetko nazhromaždené napätie v tele uvoľníme. 

Doprajte si tieto chvíľky malého stíšenia, vedomú pozornosť na svoj život, na svoj dych. Toto cvičenie pomáha nájsť prirodzený rytmus svojho dychu, no zároveň je možné pozorovať aj to, ako hlboko dýchame, či do svojho dýchania zapájame aj bránicu. Sval, vďaka ktorému plnšie dýchame a tak ľahšie je životodárna krv rozvádzaná do celého tela. 

Pokojne si položte svoje ruky na bránicu, aby ste vnímali, nakoľko sa hýbe a či sa vôbec hýbe. Môžeme si to všimnúť práve u bábätiek. Tie dýchajú práve bránicovým dýchaním.

Ja toto cvičenie jednoducho milujem a verím, že aj vy si ho zamilujete. 

No a keď už ste sa spriatelili so svojim dychom, pozorujete ho, môžete pridať niečo kúzelné. Môžete pozorovať svoj dych vďaka farbe. Aj keď colorterapia hovorí aj o tom, akú farbu si predstaviť pri nádychu a akú pri výdychu pri jednotlivých ťažkostiach, ja odporúčam nechať sa viesť svojou intuíciou. 

náš dych nás otvára životu (foto zdroj: pixabay)

Aký je váš zámer? Ak je váš zámer väčšie uvoľnenie predstavte si ako nadychujete konkrétnu farbu. Berte prvú farbu, ktorá vám v súvislosti s vašim zámerom napadne. Nešpekulujte. A rovnako tak pri výdychu. Môže byť iná ako pri nádychu. Hrajte sa. 

A potom je tu ružovo-zlatá (to je asi najlepší opis tejto špeci farby) – univerzálna farba hlbokého liečenia. Možno pri dýchaní tejto farby pocítite obrovskú silu vďačnosti, súcitu, radosti o ktorej ani nebudete vedieť odkiaľ sa vlastne vzala. Možno pocítite dojatie nad samotným životom a tíško vám budú stekať slzy po lícach. Ak sa tak stane, len si to dovoľte cítiť, je len táto chvíľa.

Kyslíkový dlh

Keď som pred niekoľkými rokmi čelila zhubnému nádoru, jedna z terapií, ktoré som cítila, že potrebujem je oxygenoterapia. Odporúča sa práve keď sme dlhodobo vystavený stresu, trápi nás chronická únava, či postrádame dostatok regeneračného spánku.

Nebudem sa tu rozpisovať o tejto terapii, podstata je tá, že pri tejto terapii vdychujeme vzduch obohatený o vyššie percentá kyslíku, čo má blahodárny vplyv na celý náš organizmus. Viac o tejto terapii si môžete prečítať tu: https://www.medante.sk/fyzioterapia/oxygenoterapia/

Jedna z vecí, ktoré ma však prekvapili, bolo to, že som po terapii cítila ešte väčšiu únavu. Neskutočne sa mi chcelo spať. Takúto únavu som pociťovala aj po dlhých prechádzkach v prírode. A ja som si uvedomila ešte jednu súvislosť. Naše telo je jednoducho múdre. Už nejaký čas som žila na kyslíkový dlh. Jednoducho som dýchala len tak, aby som sa nezadusila. 

A tak moje telo prísun kyslíku využívalo na liečenie. Dobre okysličená krv, ktorú svojim dychom rozvádzame aj do tých najmenších zákutí nášho úžasného tela balansuje harmóniu nášho života, lieči aj tie skryté zápaly, a to celkom prirodzene. Naše telo vie ako sa uzdraviť, len mu v tom nesmieme prekážať. 

Dýcham, žijem, som

Keď začnete venovať trošku viac pozornosti svojmu dychu, vnímajte ho a svoje telo aj v tých bežných životných situáciách. Ako dýchate keď napr. čakáte v rade? A čo váš hrudník? Pod ťarchou starostí, z potreby ochrániť sa máme tendenciu svoj hrudník uzatvárať. 

Ak si všimnete, že vaše plecia sa snažia chrániť váš hrudník, stáčajú sa dovnútra, niekoľko krát za deň zaujmite postoj víťaza. Je veľmi jednoduchý a určite ho zvládnete. Postavte sa s nohami na šírku bedier. Nadychujte sa a rozpažte svoje ruky do široka, jemne zakloňte hlavu, otvorte sa životu. A len dýchajte. Pomáha ak si predstavíme, že svoju tvár vystavujeme slnku. 

Takto jemne sa začneme otvárať a vítať samotnú esenciu života, život nami začína pulzovať vo svojej jemnosti, vo svojej sile, vo svojej nekonečnej tvorivosti, hojnosti, slobody, ..

Majte nádherný deň

Zuzana

Zuzana Zrneková
Moja životná kríza sa stala mojím darom. Tento dar ma viedol späť k sebe samej. Dnes preto sprevádzam ženy, ktoré túžia spomenúť si na čistú esenciu svojho JA a žiť ju. Som žena, ktorá stála na prahu smrti, milujem fotenie a makrá zvlášť a mojou vášňou je tanec Viac o mojej ceste sa môžete dozvedieť tu Můj příběh si přečtěte zde >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.

  • Kľúč na cestu pre Tvoje žiarivé JA

    5 jednoduchých otázok pre ujasnenie si toho, ako na tom som a kam smerujem vo svojom živote

  • Najnovšie články
  • Kategorie