Snáď nie je prianie, ktoré by nezahŕňalo tento dôležitý aspekt života. Kým ho máme len málo si ho zvykneme vážiť. Zdá sa, že hodnotou sa stáva keď ho strácame. Áno, je to zdravie.
Verím, že každý z nás už zažil moment, keď sa cítil byť pri sile. A rovnako tak som presvedčená, že každý z nás zažil aj ten moment, kedy to nebolo prosto ono. Vo chvíľach nepohody, vo chvíľach keď chýba energia, len ťažko vieme napĺňať svoje sny.
Nie, nebudem vám hovoriť, že máte papať mrkvičku a na koláčik zabudnúť, či to, že máte pravidelne cvičiť. To predsa všetci vieme a aj tak si robíme akoby sme mali žiť v zdraví a pohode snáď 100 rokov. Takže o čom to dnes bude? Pozrieme sa trošku hlbšie a túto oblasť prelúskame vďaka 12-tim jednoduchým otázkam, no najskôr jeden príbeh.
Stalo sa to počas môjho výcviku terapeutov The Journey. Spomínam na jeden smutný príbeh ženy. Celý život sa starala o druhých. Láskyplne, obetavo. Až tak, že zabúdala na seba. A tak sa stalo, že veľmi vážne ochorela. Smrť zaťukala na dvere jej života. Jej rodina sa zmobilizovala a zrazu neboli až taký odkázaní len na ňu, zrazu sa vedeli postarať o xy vecí. Dojatá touto láskavou starostlivosťou, sa jej telo i duch natoľko zmobilizovali, že sa vyliečila. Všetci vtedy hovorili o zázračnom vyliečení.
No stalo sa, že po jej vyliečení sa všetko vrátilo do starých koľají. Opäť bola tým “ťažným koňom” alebo ak chcete Popoluškou domácnosti a rodiny. A tak jej telo vypovedalo službu. Jej ochorenie sa vrátilo. Rodina sa začínala znovu mobilizovať, aby každý pridal ruku k dielu. No hlboko v nej sa niečo už zlomilo. Tento príbeh mal smutný koniec. Žena v tomto príbehu zomiera.
Možno si kladiete otázku: a čo ten druhotný benefit? Nuž, ochorenie potrebovala, aby sa konečne aj ona cítila milovaná, že aj na nej záleží.
Keď som sa počas svojho výcviku dotkla tejto témy, bol to pre mňa šok. Myslela som si, že zdravý predsa chce byť každý. Až neskôr som zistila, že to nie je nič výnimočné. Iste, nie vždy je to také dramatické.
Ja sama som u seba odhalila, prečo neviem odložiť okuliare. Viem, že môj zrak môže byť čistý a jasný. To je niečo čím som si istá. No v jednom procese som celkom jasne uvidela ten druhotný benefit, ktorý mi okuliare prinášajú. Okuliare tvoria určitú fyzickú bariéru k poraneniu oka. A to je niečo čo ma skutočne desí. Popravde nepátrala som po semienkach tejto mojej traumy z vypichnutia a poranenia očí, ten čas určite ešte príde. Nateraz viem, že okuliare sú zároveň mojou ochranou, a to osobitne pri práci. Bežne na ulici ich nemám problém zložiť.
Takže chcem aby ste pamätali aj na to čo sa skrýva za tým vašim závojom pravdy. Byť zdravší, viac vitálny, byť viac pri sile je nepochybne super, no len ťažko to pôjde bez odhalenia tých malých záškodníkov v podobe našich skrytých presvedčení.
Pozrime na 12 otázok, urobte si pohodu, uvarte si dobrý čaj doprajte si láskyplný čas a priestor kde vás chvíľu nikto nebude vyrušovať, pero a papier a odpovedajte si prosím písomne. Tie prvé otázky si vyžadujú odpovede bez zdĺhavého premýšľania. Odpoveď by vám nemala trvať dlhšie ako minútu. Berte prvú odpoveď, ktorá vám príde.
Je dosť možné, že vám hneď naskočia prvé myšlienky, vety, ktoré ste počúvali už od detstva. Prosím zaznamenajte si to.
Možno vám vyskočil nejaký obraz. Svoje poznámky si robte spôsobom, ktorý vám najviacej vyhovuje, teda ak by to bolo urobiť si “hieroglyfický” obrázok, pokojne tak urobte. Žiadna pani učiteľka nebude vaše poznámky kontrolovať. Dôležité je, aby to bolo pre vás samých výpovedné, teda keď sa pozriete hoci len na nejakú “čmáranicu”, ktorú ste si sem zaznačili, tak viete čo to pre vás znamená.
Možno sa vám vynorí len slovo. To všetko je v poriadku. Podstatné je zaznamenať si to prvotné, čo vám v mysli vyskočí.
Preskúmame myšlienky. Čo ste počúvali už od detstva? A čomu v skutočnosti veríte vy sami? Zaznamenávajte si tak ako vám to v mysli vyskakuje. A keď už budete mať pocit, že už je hotovo, chvíľočku ešte počkajte.
Sledujte čo cítite, keď sa vôbec touto témou zaoberáte. Opäť len si poznamenajte jedným, či dvomi slovami emóciu ktorá je najsilnejšia.
Rovnako by sme sa mohli spýtať aj kde v tele cítite danú emóciu najsilnejšie? Ako vaše telo vôbec pri zmienke “zdravie” vôbec zareagovalo?
Napr., pri zmienke o zdraví, prvé čo vám napadne je “ach Bože môj”, v mysli vám hneď naskočí “problém”, cítite “nepokoj” a zároveň si uvedomíte, že vám až “krčovito zviera žalúdok”. Aj keď je niekedy ťažké oddeliť to takto po kúskoch – teda prvotná reakcia – myseľ – emócia – telo, odporúčam si to vyskúšať.
A presúvame sa k piatej otázke.
Myslím, že táto otázka nepotrebuje veľa vysvetľovania, no možno predsa. Sledujeme ňou ten ideálny stav, ako by to vyzeralo. Pustite sa do písania a spolu s tým, ako píšete si predstavujte daný ideálny stav. Všetky ťažkosti, ktoré vám zároveň pri tomto písaní v hlave naskočia, viete zároveň s ľahkosťou vyriešiť.
Takže prečo to vlastne chcete? Zamyslite sa zároveň aj nad tým, čo sa stane ak tento ideálny stav dosiahnete a čo sa stane ak nie. Môžete si tiež poznačiť čo bude pre vás jasným ukazovateľom, že ste tento ideálny stav dosiahli.
Preskúmame naše negatívne ale aj pozitívne motívy, teda motivácia smerom “k” a motivácia smerom “od”.
Skutočná motivácia vychádza vždy z nás. Tvrdím, že motivácia, ktorá prichádza zvonka, napr. prečítate si skvelú knihu a cítite ten drive, pustíte sa s odhodlaním do životných zmien, no po mesiaci už po nich nie je ani chýru ani slychu, nie sú tou skutočnou motiváciou. Hybná sila vychádza vždy z nás.
Prosím zabudnite aj na motiváciu, že zmenu vášho života, životného štýlu, ktorú chcete dosiahnuť, robíte pre niekoho iného. To tak isto nie je niečo čo vás v slabých chvíľach podrží. Naviac je to živná pôda pre prípadné výčitky, že čo všetko sme urobili a na druhej strane to nevyvolalo reakciu v akú sme dúfali.
To čo vám dáva silu vytrvať aj v slabých chvíľach, v momentoch kedy sa vám prosto nebude chcieť, to čo vás zdvihne zo stoličky, je práve to, čo nájdete vo svojom vnútri. Takže sa pozrieme na motiváciu pozitívnu a negatívnu, alebo inak, motiváciu smerom “k” a motiváciu smerom “od”.
Najlepšie si to povieme na príkladoch:
“Zdokonaľujem sa vo francúzštine, pretože budúci rok chcem navštíviť môj vysnívaný Paríž.”
“Jazdím bezpečne, pretože nechcem nabúrať.”
Prečítajte si ich ešte raz. Myslím, že ten prvý príklad nie je potrebné veľmi vysvetľovať.
Viem však, že ak ste už trošku načreli do sveta motivačného “boomu”, a tzv. pozitívneho myslenia, teraz budete namietať, pretože v druhom prípade je použitý zápor. Rovnako vám možno celkom prirodzene vyskočilo v hlave aj to, že kam smeruje naša pozornosť, tam to rastie a budete mať obavy vôbec si toto napísať, či len pripustiť. Lenže je tu jeden rozdiel.
Na začiatku som napísala, motivácia smerom “od”, t.j. tento negatívny stav, teda v prípade tejto vzorovej vety by bola nehoda, je niečo ako odrazový mostík. Je to niečo ako výstražný trojuholník.
Môžete pridať na ceste plyn, pretože sa ponáhľate, no keďže prevažne jazdíte pomalšie, auto sa vám ovláda ťažšie, reakcie sú menej predvídateľné. A toto je ten bod, kedy sa vám v hlave rozsvieti červené svetielko – jazdím bezpečne, to je to, na čom je dôraz. Stav od ktorého chceme smerovať v nás vyvoláva takú silnú reaciu, že v tomto prípade ju na rozdiel od tej pozitívnej motivácie (smerom “k”), za žiadnych okolností nechceme zažiť. Je to niečo ako kotva, niečo ako samotné dno, od ktorého sa odrážame.
Pozrime ešte na jeden príklad: Jem zdravo, pretože nechcem ochorieť.
Tak toto je niečo, čo nemusí fungovať, a to z nasledovného dôvodu. Váš strach z toho, že by ste nedajbože ochoreli je taký, že vám nedovoľuje pri jedení uvoľniť sa, užívať si každé sústo jedla, ktoré si vkladáte do úst. Váš strach z ochorenia vás zväzuje a všetci dobre vieme, že strachom stiahnutý organizmus a trávenie nejde veľmi dokopy. Ak vás to však akoby poháňa vpred a nezostávate plne ponorený v emócii strachu z každého sústa, ktoré sa práve chystáte zjesť, môže to byť pre vás to pravé.
Inak povedané, ak sa nútite jesť zdravo, pretože tak vám možno výživový poradca povedal a postrašil vás, že inak sa váš zdravotný stav rapídne zhorší, no zároveň cítite ku každému takémuto jedlu odpor, popravde veľmi si nepomôžete.
Vieme, že to čomu sa chceme vyhnúť máme rovno za chrbtom. Dôležité však je, aby nás zároveň strach toho, že by sa nám nepodarilo “vyhnúť” sa tomu neochromuje. Práve preto, buďte skutočne k sebe pozorní.
Niekedy práve tá “negatívna” motivácia je pre nás silnejšou, avšak najlepšie poslúži len v tom prípade, keď sa stáva odrazovým mostíkom či dnom od ktorého sa odrážame. Viem, že toto celé môže znieť trošku komplikovane, a nie každý nájde motiváciu “od”, no možno ju objavíte a chcem aby ste vedeli, že je to v poriadku.
Tieto dve otázky – teda naše prečo a motivácia, sú takou dvojičkou, no zároveň je to ten pevný bod, o ktorý sa môžete oprieť v náročných momentoch.
Hodne ste si už toho ujasnili a teraz to prichádza. Táto otázka by tiež mohla znieť:
Čo je tá najjednoduchšia vec, ktorú môžem práve teraz urobiť?
Malo by to byť niečo, čo v pohode viete zrealizovať do 12 hodín. Zapíšte si to, tak, aby ste si potom mohli označiť splnené. Ten prvý krok, zvyčajne býva aj najťažší a preto je dôležité venovať mu pozornosť. Ak ho budete vidieť napísaný na papieri a naviac odškrtnutý ako splnený, budete vedieť, že aj tie ďalšie kroky môžete dosiahnuť, aj keď budú možno náročnejšie.
Opäť sa teda budeme dívať na obe strany mince. Takže, aký jeden nový návyk vás bude sprevádzať najbližších 28 dní? Vo svojom diári mu vytvorte úctivé miesto, tak aby ste si ho mohli po splnení odškrtnúť. Rovnako sa ale zamyslite aj nad tým, aký návyk, ktorý vás obmedzuje môžete zo svojho života pustiť. No a na konci sa na to pozrite.
Ja si popravde nové návyky vyhodnocujem po týždňoch. Po týždni totiž viem vyhodnotiť a prípadne upraviť niektoré aspekty nového návyku. Ide totiž o to, že si nový návyk premyslíme, zapíšeme si, a odhodlane ideme do toho. No môže sa stať, že priamo keď danú novú činnosť vykonávame cítime to inak. Osvedčilo sa mi byť voči týmto jemným signálom pozorná.
Napr. mám návyky ranné – jedným z nich je aj tzv. rozdýchanie sa do nového dňa. Milujem ho. No keď som pridávala aj ranné meditácie, tak som si po týždni uvedomila, že na ráno niektoré riadené meditácie o ktorých som si myslela že budú super, tak úplne také neboli. A tak som to upravila. Meditáciu som zachovala, no citlivejšie som od ďalšieho týždňa volila ktorá je pre mňa pre tento čas vhodnejšia.
Teraz sa opäť trošku zasnívajte. Ak úspešne zavediete jeden nový návyk a jedného sa na oplátku vzdávate, ako to bude vo vašom živote vyzerať?
Čo tým myslím? Napr., vaša prvotná reakcia bolo slovo “problém”, na aké slovo/podpornú vetu by ste ho mohli zmeniť? Čo napr:
Moje telo – môj chrám
Ak vám to nijako nejde a nič s vami tak celkom nerezonuje, tak tu použite kúzelné slovíčko “smiem”. Zvlášť pri silných a hlboko zakorených presvedčeniach, keď si nový vytúžený stav len s ťažkosťami viete predstaviť, tak je na mieste začať práve s tým: “áno, smiem byť zdravá, a ďakujem za to”.
Je to taká malá kontrola. Na chvíľu si zatvorte oči a ponorte sa do toho, ako to bude vyzerať mesiac od dnešného dňa, a ako o tri, šesť a dvanásť mesiacov.
Zároveň si poznačte aj vo vašom diári takú malú kontrolu o mesiac – tri … Ide o to, že keď uplynie tých prvých 28 dní, tak sa na chvíľu zastavte a zamyslite sa, čo reálne vám nový návyk priniesol a aký nový návyk môžete do svojho života zaviesť (na oplátku, aký návyk/zlozvyk zároveň púšťate.
Pre púšťanie návykov / zlozvykov môžete využiť aj metódu, ktorá je podrobne opísaná v ebooku – Tvoje sladké JA. Tvorila som ju pred niekoľkými rokmi, keď som si už v jednom momente pripadala ako otrok sladkostí.
Naozaj verím tomu, že malé zmeny, ktoré vykonáme majú najväčší efekt.
Zabudnite prosím preto na všetky tie mega predsavzatia, ako budete od začiatku nového roka cvičiť, ako schudnete x kíl, ako sa budete super zdravo stravovať. Zrejme ste si už niekedy takéto predsavzatia dávali a ak máte nutkanie znovu si ich dať, asi nedopadli najlepšie.
Skúste sa najskôr pozrieť poza ne. Odhrňte tú oponu, ktorá skrýva vaše skutočné motívy.
A tak mám pre vás trošku iný návrh. Čo keby ste si dali takýto prostý záväzok, že konečne začnete dýchať. Teraz ste si možno poťukali po čele, že mi asi šibe. A čo tak dopriať si plnohodnotnejší spánok?
Poďme sa teda trošku viac na to pozrieť. Už niekoľko rokov každé ráno robím jeden malý rituál. Volám ho „rozdýchanie sa do nového dňa“. A je určite aj pre lenivých. Nie som tak celkom ranostaj. Tento rituál vznikol celkom prirodzene, keď som už o 8-mej ráno musela byť na druhom konci mesta a mne tak nezostávalo moc času na poriadne rozcvičenie. Nepochybne ranná joga je tá najlepšia.
A tak ešte v posteli som sa ponaťahovala, len tak ešte so zatvorenými očami, som začala postupne hlbokým dychom rozdýchavať svoje telo. Ideálne je otvoriť si k tomu okno, no na začiatok môže postačiť aj farebné dýchanie.
Aj keď color terapia odporúča kedy akú farbu dýchať, čo keby ste si položili najskôr prostú otázku: Aký deň chcem dnes zažiť? Možno úspešný deň? A tak teda, aká je moja farba úspechu? Berte prvú farbu, ktorú vám podvedomie predloží a dýchajte. Nechajte túto farbu rozviesť do celého tela. A nech vás neprekvapí ak pri výdychu budete vnímať inú farbu. Príjemnú zábavu.
Zuzana