Čo chceš vo svojom živote cítiť?

Zrejme vás otázka v názve tohto článku prekvapila a je dosť možné, že ste mali tendenciu preformulovať ju na: Ako sa chceš vo svojom živote cítiť?

Je to však zámer a hneď takto “in media res” vhupneme do témy emócií. Schválne, jeden malý experiment na začiatok:

Položte si teda otázku: Ako sa chcem vo svojom živote cítiť?

Poväčšine odpovede sú niečo ako dobre, fajn a pod.

A tak teraz trošku inak: Čo chcem vo svojom živote cítiť?

Odpoveď by mohla byť radosť, lásku, slobodu a pod.

Vnímate ten rozdiel? V prvom prípade sa v odpovedi odráža skôr hodnotiaci prvok, no v druhom ide o konkrétnu emóciu. A o to nám ide. Mať jasno v tom, čo chcem prevažne cítiť vo svojom živote, i to ako to mám teraz, teda môj východiskový bod.

Emócie

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo sú emócie? Ako ovplyvňujú náš život? Odhliadnúc od všetkých poučiek, že emócie predstavujú súbor psychologických procesov subjektívneho prežívania udalostí, sprevádzané fyziologickými atribútmi (ako napr. zmena rytmu dýchania), sú dôležitou súčasťou nášho života.

Pre mňa je to protipól k logickej mysli. Vnímam ich ako palivo pre život, pre napĺňanie snov a vízií, ako farby života, bez ktorých by bol sivý.

Hodne som premýšľala ako koncipovať tento článok, aby bol pre vás prínosom, a viac praktický. Mohla by som začať tým, ako Paul Eckman prišiel s kategorizáciou emócií a ich popisom. Eckman prvotne určil 6 základných emócií: radosť, smútok, znechutenie, strach, prekvapenie a hnev. Bol to odvážny krok, no neskôr k nim pridal aj ďalšie emócie, ako opovrhnutie, pýcha, vina, spokojnosť, hanba.

Nech už je pravda o počte základných emócií akákoľvek, v bežnom živote oveľa viac vnímame rozdelenie emócii so všetkými svojimi odtieňmi pocitov na tie dobré a zlé, alebo pozitívne a negatívne, či príjemné a nepríjemné. To dôležité, ale čo si treba uvedomiť je, že aj tie tzv. negatívne emócie majú svoj význam a nesú svoje posolstvo.

Najdeštruktívnejšia emócia

Musím priznať, že keď som prechádzala terapeutickým výcvikom The Journey, tak ma táto informácia prekvapila. Začala som byť pozornejšia, vnímavejšia a napokon som musela súhlasiť. Možno vás to prekvapí. Väčšinou za tie najviacej deštruktívne emócie sa považuje strach a hnev.

Hnev je emócia, ktorá je spoločnosťou najmenej akceptovaná a to z dôvodu prostého. Vo chvíli keď hnev plne ovládne človeka a prerastie až do agresie dokáže napáchať veľké škody, zvlášť ak je namierená proti inej živej bytosti. Dokáže byť ako sopka s devastačným piroklastickým prúdom.

Strach je naopak emóciou, ktorá zväčša bráni nám samým prejaviť sa v živote a má skôr obmedzujúcu tendenciu pre náš život. Ak ste už zažili ten moment, že ste konali navzdory svojmu strachu viete, ako veľmi vás to obohatilo. Vzali ste si späť životnú energiu, uzamknutú v strachu. A ten pocit víťazstva bol na nezaplatenie.

Samozrejme strach a aj hnev majú aj tie svoje pozitívne stránky, ako keď nás strach chráni pred tým aby sme si ublížili, či hnev ktorý nás po období apatie zdvihne zo stoličky, aby sme so svojim životom konečne niečo urobili.

No vráťme sa späť k tej najdeštruktívnejšej emócii. Viete ktorá emócia by to mohla byť?

Je ňou vina. Vina je tá, ktorá dokáže náš život oklieštiť spôsobom, ako žiadna iná emócia. Stávame sa jej zajatcom a sme ľahko manipulovateľný. Vina je zároveň veľmi rafinovaná, pretože zväčša to trvá hodnú chvíľu kým si ju vôbec uvedomíme.

Na pocit viny je z môjho pohľadu len jeden skutočný liek. A to dovoliť si odpustiť. Nie vždy je to ľahké. Ak sa obviňujeme že sme zlyhali, a následky boli vážne a výčitky nemajú konca kraja, je odpustenie výzvou. Práve tu je dobré začať s tým slovíčkom “smiem” – smiem si odpustiť.

Prevládajúci životný pocit

Dostávame sa k jednej z najpodstatnejších otázok, a to: čo je mojou prevládajúcou životnou emóciou? Do úvahy v prvom rade berte časové obdobie posledného pól roka. Doprajte si skutočne čas, aby ste si ujasnili, čo prevažne cítite. Pomôckou vám môže byť práve tých šesť základných emócií.

Buďte k sebe úprimný.

Druhou podstatnou otázkou je, čo chcem vo svojom živote cítiť?

Ktorá emócia je tá, ktorá možno zostáva pre vás dokonca nepoznanou a radi by ste ju zažili, príp. ju chcete zažívať viac a častejšie? Napr. ste nikdy nezažili to vášnivé nadšenie pri tvorení, alebo radosť z práce, či nikdy ste nepocítili pocit skutočnej slobody, pretože sa stále cítite byť súčasťou mašinérie systému.

Ak ste objavili takúto emóciu, takýto pocit a túžbu po jej spoznaní, dajte si to dovolenie na chvíľu sa zastaviť a ponoriť sa do tejto emócie. Aké to asi je cítiť radosť keď ráno vstanete a tešíte sa do práce? Dovoľte si tento malý experiment. Ak poznáte niekoho o kom si myslíte, že takéto pocity má, vnímajte aký je to človek. Robí niečo inak a ako žije ten svoj každodenný život? Príp. si skúste takého človeka predstaviť, aký by bol, ako vyzerá, ako sa tvári a pod., plne sa oddajte tejto predstave.

Moja prevládajúca emócia je “negatívna”

Áno, aj toto sa stáva, nejde o nič výnimočné. Z môjho pohľadu je oveľa dôležitejšie vedieť si priznať, keď môj život nevyzerá celkom slniečkovo či nepláva na ružovom obláčiku a prijať tento východiskový bod. Je to totiž bod, od ktorého sa reálne už môžem odpichnúť.

V takomto prípade si venujte nejaký ten čas, aj niekoľko dní, aby ste urobili úprimné ohliadnutie sa vo svojom živote. Aké udalosti sa v tomto časovom rozpätí udiali? V akom prostredí sa pohybujete? Akí ľudia vás obklopujú? Čomu ste sa najčastejšie venovali?

V zásade nie je cieľom vyhýbať sa tým „negatívnym“ emóciám, berte ich ako poslov, nesú dôležitú správu pre vás o tom, čo sa vo vašom živote snaží o pozornosť, kde sme sa možno vydali opačným ako vytúženým smerom, či príliš sme vsadili na kompromisy.

Nič necítim – únava – nuda

Bol to pre mňa samú veľmi rozhodujúci moment na mojej ceste s terapeutickou metódou The Journey. Po absolvovaní výcviku sa začalo obdobie prípadových štúdií. No väčšina mojich ovečiek len čo sa usadili a ako tak uvoľnili, zaspali. A tak som to celé začala skúmať, čo sa to vlastne deje. Prešla som si pocitmi neschopnosti, výčitkami, i boli momenty kedy mnou lomcoval hnev a bezmocnosť.

Až som na to šla inak. Pozrela som sa na to, čo mali všetky tieto prípady spoločné a uvedomila som si, že inak to ani dopadnúť nemohlo. Všetci tí čo mi na sedeniach zaspali, boli natoľko vyčerpaní, že telo okamžite využilo možnosť oddýchnuť si.

Únava a vyčerpanosť dnes žiaľ nie sú nič výnimočné, no dobrá správa je, že nemusíme čakať kým nás naše telo prinúti zastaviť sa ochorením, či čakať na úplné vyhorenie.

Ak teda dospejete k tomu, že nič necítite (a nejde o to, že by ste danú emóciu nevedeli len pomenovať), opäť urobte si malé ohliadnutie sa za tým, ako vlastne váš život za posledný pól rok až rok vyzeral.

Pre ohliadnutie sa a ujasnenie si svojho východiskového bodu vám budú nápomocné aj otázky z ebooku – 5 otázok. Pri tomto malom prieskume totiž môžete zistiť, že v skutočnosti tu emócia je. Aj keď je to také nijaké, ťažko pomenovateľné a vlastne v ničom nenachádzate radosť. Tou emóciou môže byť nuda, ktorú si len ťažko priznávame. Dôvod je zvyčajne prostý, žijeme život, o akom sme ani náhodou nesnívali.

No a v prípade, že ste si uvedomili, že jediné čo cítite je neustála rozladenosť, rýchle striedanie skôr nálad bez jasnej emócie, preskúmajte či nejde o rozladený hormonálny systém, chýbajúce vitamíny a minerály, príp. skryté ložiská zápalov vo vašom tele. Nech vás neprekvapí, ak zistíte, že sa prosto „len“ potrebujete poriadne vyspať.

Emocionálne jedenie / maškrtenie / nakupovanie / …

Sú emócie, ktoré sme v detstve dostávali na prídel, alebo s podmienkou. Možno ste zažili, možno nie slová ako „toto dobré dievčatá nerobia“ a keď sme teda vyhoveli požiadavkám boli sme tie zlatučké, tie ktoré si zaslúžia prejavy pozornosti a lásky. Tie prejavy mohli byť rôzne, za odmenu, že sme sa správali ukážkovo, sme mohli ísť napr. do cukrárne, dostali sme darček, či len dostali pochvalu a uznanie.

Do nášho podvedomia sa tak krok za krokom zapisoval hlboký vzorec správania sa, presne tak ako keď sa postupne vychodí lesná cestička, po ktorej sa často kráča. Čo sa skrýva za takýmto emocionálnym jedením, maškrtením, či nakupovaním, môžete preskúmať aj prostredníctvom cvičenia na str. 11 v ebook-u Tvoje sladké „JA„.

Z môjho života

Mám veľmi rada mint farbu. Asi po roku čo som si kúpila blúzku tejto mojej obľúbenej farby, som si uvedomila, že som ju za ten rok ani raz nemala na sebe. Veľmi presne si pamätám svoje myšlienkové pochody a pocity, ktoré som pri jej kúpe mala. Presne vtedy som si totiž uvedomila, že vždy keď sa „schovám“ za to, že si potrebujem urobiť radosť, je to v skutočnosti kompenzácia nedostatku určitého pocitu. Toto uspokojenie však nemáva dlhé trvanie, je prchavé a hodne, hodne hladové.

Uvedomila som si, že keď si kupujem veci, prináša mi to pocit dôležitosti toho, že ako žena smiem vo svojich rukách držať peniaze a rozhodovať o nich.

Túto blúzku mám stále vo svojom šatníku, pretože predstavuje pre mňa memento. No ktovie, tento rok mám v pláne urobiť veľkú revíziu svojho šatníka, tak uvidíme :-).

Poďme sa na emócie pozrieť ešte z pohľadu 12-tich otázok:

12 otázok

1. Čo prvé sa vám vybaví keď sa povie emócie / pocity?

Je dosť možné, že vám hneď naskočia prvé myšlienky, vety, ktoré ste počúvali už od detstva. Prosím zaznamenajte si to. Či už vám vyskočil len nejaký obraz, poznačte si to prvotné.

2. Čo pre vás emócie a pocity vôbec znamená?

Preskúmame myšlienky. Čo ste počúvali už od detstva? A čomu v skutočnosti veríte vy sami? Zaznamenávajte si tak ako vám to v mysli vyskakuje.

3. Čo pri tom cítite?

Sledujte čo cítite, keď sa vôbec touto témou zaoberáte. Opäť len si poznamenajte jedným, či dvomi slovami emóciu ktorá je najsilnejšia.

4. Čo vnímate vo svojom tele?

Rovnako by sme sa mohli spýtať aj kde v tele cítite danú emóciu najsilnejšie? Ako vaše telo pri zmienke “emócie” vôbec zareagovalo?

Opäť pôjdem s kožou na trh a uvediem príklad zo svojho života:

Pod vplyvom môjho otca, som nadobudla presvedčenie, že nie je v poriadku vyjadrovať emócie (zvlášť plakanie ho vyvádzalo z miery). A tak celý svet emócií som v podstate začala objavovať až po tom, ako na dvere môjho života zaklopal zhubný nádor. V procesoch The Journey, bolo pre mňa nesmierne ťažké pustiť a prejaviť svoje emócie, osobitne vyplakať sa.

Ak ste zažili niečo podobné ako ja, tak možno tá prvotná reakcia pri zmienke o emóciách a pocitoch, budú skôr rozpaky, niečo ako hmla, niečo veľmi neisté, nepatričné. Chcem aby ste vedeli, že je v poriadku mať takéto pocity, dôležité je, že ste si to uvedomili. Je to v poriadku, pretože dnes je ten čas, kedy môžeme svoj život vziať do svojich rúk.

Aj keď je niekedy ťažké oddeliť to takto po kúskoch – teda prvotná reakcia – myseľ – emócia – telo, odporúčam si to vyskúšať. A presúvame sa k piatej otázke.

5. Aká je moja najkrajšia vízia – teda otázka, ktorú sme už tak trošku nakusli – čo chcem vo svojom živote cítiť?

Myslím, že táto otázka nepotrebuje veľa vysvetľovania, no možno predsa. Sledujeme ňou ten ideálny stav, ako by váš život vyzeral keby táto konkrétna emócia bola súčasťou vášho každodenného života. Pustite sa do písania a spolu s tým, ako píšete si predstavujte daný ideálny stav.

6. Moje prečo – prečo to vlastne chcem?

Takže prečo to vlastne chcete? Zamyslite sa zároveň aj nad tým, čo sa stane ak tento ideálny stav dosiahnete a čo sa stane ak nie, ak váš život bude prosto bežať tým doterajším spôsobom a smerom.

7. Aká je moja motivácia?

V súvislosti s emóciami vám zrejme otázka motivácie nebude dávať tak celkom zmysel, no bude o čosi jasnejšia, v súvislosti s otázkami 8 a 9.

Tieto dve otázky – teda naše prečo a motivácia, sú takou dvojičkou, no zároveň je to ten pevný bod o ktorý sa môžete oprieť v náročných momentoch.

8. Aký je ten prvý krok, ktorý môžem práve teraz urobiť?

Hodne ste si už toho ujasnili a teraz to prichádza. Táto otázka by tiež mohla znieť:

Čo je tá najjednoduchšia vec, ktorú môžem práve teraz urobiť?

Malo by to byť niečo, čo v pohode viete zrealizovať do 12 hodín. Zapíšte si to, tak, aby ste si potom mohli označiť splnené. Ten prvý krok, zvyčajne býva aj najťažší a preto je dôležité venovať mu pozornosť. Ak ho budete vidieť napísaný na papieri a naviac odškrtnutý ako splnený, budete vedieť, že aj tie ďalšie kroky môžete dosiahnuť, aj keď budú možno náročnejšie.

Napr. chcete vo svojom živote zažívať viac radosti a práve tento prvý krok môže byť práve to, že si ujasníte kedy, v akých situáciách práve túto emóciu zažívate. Aká hudba vo vás vyvolávala takéto pocity, aké farby, vône, obrazy, s akými ľuďmi toto cítite a pod.

9. Aký nový návyk môžem v najbližších 28 dňoch zaviesť do svojho života? A aký návyk zároveň púšťam?

V súvislosti s emóciami nám slovo návyk, či zvyk môže znieť trošku zvláštne. Predsa len zvyk cítiť sa šťastne nie je celkom bežný. Čo tu teda môžeme zaradiť:

otázka – dajte si to dovolenie po dobu nasledujúceho mesiaca byť o čosi viac pozornejší k svojim emóciám, a teda niekoľko-krát za deň si položte tú prostú otázku: čo práve teraz cítim? Tie jednoduché veci v živote máme tendenciu podceňovať, no práve takto si môžeme uvedomiť, kde sú tie naše malé radosti a aj to, čo tak celkom v skutočnosti nemusíme a robili sme len zo zvyku, alebo preto, že sa to „tak má“;

rituál radosti – áno každý deň si dopriať chvíľu pre radosť, môže to byť pekná knižka, z ktorej si budete každý deň čítať, môže to byť aktívne počúvanie vašej obľúbenej hudby. Čokoľvek čo vo vás vytvára viac tohto pocitu je vítané;

rituál pochvaly – milujem ho, je nádherne popísaný v Míšinom e-booku, ktorý pred nedávanom aktualizovala: „Rituály pro magicky ženskou pleť„. O čo tu ide? Míša hovorí:

„Naučte sa každé ráno líbit se sama sobě.“

Michala Němcová Měřínská

Každé ráno sa na seba pozrite do zrkadla, hodnotenie a kritiku necháme bokom. Chvíľu sa na seba dívajte. Čo je na vás jedinečné? Nájdite dve prednosti. A potom to prichádza. Nahlas oceňte to, čo sa vám na vás samých páči.

Mne pomohlo, začať sa dívať na seba, akoby to v zrkadle nebol môj odraz, ale akoby to bol niekto iný. Trošku som sa s týmto cvičením hrala. Teda najskôr som povedala napr. „Máš krásne oči, ..“, akoby som to hovorila tomu odrazu v zrkadle a až potom som to povedala o sebe: „Mám krásne oči, ..“.

Priznávam, najskôr sa mi nechcelo do tohto experimentu, pripadalo mi to trápne, ale pocit trápnosti je len v hlave, je produktom našich myšlienok. No a najťažšie bolo povedať to nahlas.

Bolo čarovné sledovať, zmenu pocitov a to ako som začala vnímať seba samú. V konečnom dôsledku som veľmi vďačná sebe samej za to, že som do toho šla.

Na tomto cvičení/rituály si môžete veľmi pekne otestovať svoje pocity a naviac aj s benefitom, tak smelo do toho.

10. Ako to bude vyzerať po zavedení týchto zmien v mojom živote v tejto oblasti?

Teraz sa opäť trošku zasnívajte. Ak úspešne zavedieme nový návyk a jedného sa na oplátku vzdávate, ako to bude vo vašom živote vyzerať?

11. Aké by bolo moje nové “heslo”, vyhlásenie v danej oblasti?

Ujasnite si, čo pre vás emócie znamenajú, formulujte svoju jasnú a podpornú vetu (v pozitívnom znení), mala by s vami rezonovať na najhlbšej úrovni, teda napr.:

Moje emócie sú farbami môjho života. Vyjadrujem svoje emócie. Napĺňanie mojich snov je poháňané mojimi emóciami.

Ak vám to nijako nejde a nič s vami tak celkom nerezonuje, tak tu použite kúzelné slovíčko “smiem”. Zvlášť pri silných a hlboko zakorenených presvedčeniach, keď si nový vytúžený stav len s ťažkosťami viete predstaviť, tak je na mieste začať práve s tým. Teda napr. „smiem vyjadrovať svoje emócie“.

12. Aké to bude o mesiac – tri – šesť – dvanásť?

Je to taká malá kontrola. Na chvíľu si zatvorte oči a ponorte sa do toho, ako to bude vyzerať mesiac od dnešného dňa, a ako o tri, šesť a dvanásť mesiacov.

Zároveň si poznačte aj vo vašom diári takú malú kontrolu o mesiac – tri … Ide o to, že keď uplynie tých prvých 28 dní, tak sa na chvíľu zastavte a zamyslite sa, čo reálne vám nový návyk priniesol a aký nový návyk môžete do svojho života zaviesť (na oplátku, aký návyk/zlozvyk zároveň púšťate).

Ak ste dočítali až sem, som vám úprimne zo srdca vďačná, za váš čas a za to, že vám na vašom živote záleží.

Záverom:

Emócie sú tou šťavou života, bez ktorej by život tak, ako ho poznáme nemohol existovať. Sprevádzajú nás celým našim životom. Od nespútanej radosti prebúdzajúcej sa jari, vášne milostného objatia, cez pocit čistého bytia zrkadliacom sa v tichu východu slnka, až po slzavé údolia rozlúčky. Život bez nich by bol ako život bez farieb. Tak ako prichádza čas smútku, prichádza aj čas radosti. Je to nepretržitý kolobeh života.

Áno, sú emócie, ktoré nie sú celkom príjemné. Predstavujú hĺbky a temné údolia nášho života. No bez nich by sme sotva vedeli oceniť výšiny vášne, radosti, lásky či slobody. V časoch a obdobiach tých menej radostných okamihov, buďme k sebe láskaví.

Dnes existuje celý rad expertov na radosť a šťatie, ako chytiť tú „mušku jenom zlatou“. Pravda je, že radosť je unikátna emócia. Už mystici hovoria o tom, že ak máme vo svojom srdci radosť, tak nasledujeme svoju dušu.

Kde a v čom je tá naša radosť? Nikto iný, len my sami máme to výsostné postavenie, aby sme to odhalili.

Majte nádherný čas objavovania svojej radosti

Zuzana