Na čo najčastejšie myslíš?

Naša myseľ je nesmierne nádherný nástroj. Väčšinu vecí, ktoré dnes bežne používame, by sme nemali, nebyť práve niekoľkých obdivuhodných schopností našej mysle. Všetko, čo sme kedy vytvorili sme si najskôr vo svojej mysli predstavili. Potom nasledovali procesy, vďaka ktorým nápad uzrel svetlo sveta. Často zložité výpočty, prepočty, hľadanie optimálnych riešení, pokusy a omyly.

Niekde na začiatku toho všetkého však najčastejšie bola nejaká otázka, či túžba. Myseľ je istým spôsobom protipólom k emóciám. Dve strany jednej mince.

Hádanka & koan

Je to práve jedna z tých vlastností našej mysle, keď sa položí otázka, jej prirodzené nastavenie spôsobí, že hľadá odpoveď. Aj preto je dôležité klásť si správne otázky.

Možno ste si všimli, že práve nástroj kladenia otázok je môj najobľúbenejší. No vycvičiť sa v kladení tých správnych otázok chvíľu trvá. Otázky sú rôzne. Či už sú to tie bežné, na ktoré vieme odpovedať hneď, či otázky, ktoré idú pod povrch a smerujú k niečomu hlbokému v nás. Pri týchto sa často stáva, že namiesto odpovede nasleduje to klasické ošívanie sa a úniky, napr. rýchlo radšej začneme robiť niečo iné. Majstri hovoria, že všetky podstatné odpovede sa skrývajú v nás. A toto sú presne tie otázky, ktoré cinkajú na túto nôtu.

Každý z nás zažil už nejakú hádanku. Hádanka je krásna vec. Mnohokrát stačí zmeniť uhol pohľadu a riešenie – odpoveď je na svete. Zmyslom hádanky je teda tá príležitosť pozrieť sa na veci z iného uhlu pohľadu. Dobrá hádanka či hlavolam cvičí jasnosť našej mysle, schopnosť pozrieť sa na veci aj z iného uhlu pohľadu. Hádanka samozrejme musí mať riešenie. Bez neho to nie je hádanka.

Ak vložíš húsa do fľaše, kŕmiš ho až vyrastie, ako vyberieš hus von bez rozbitia fľaše a bez toho, aby si hus zabil?

Toto už hádanka nie je. Ide o zenový koán. Nech by ste akokoľvek premýšľali, nemá riešenie. Nie v rovine, v ktorej sa táto otázka a zdanlivá hádanka pokladá. Podstatou zenového koánu je niečo iné. Nejde o to cvičiť myseľ ako pri hádankách, či hlavolamoch. Jeho podstatou je natoľko unaviť myseľ, že sa ľudovo povedané vzdá. Vtedy prichádza ten moment krátkeho ticha. Ticha, ktoré nám dáva príležitosť zažiť, pocítiť život v inom rozmere, ponúka príležitosť len byť.

Ak teda vo svojom živote zažívame ten pocit, že stagnujeme, že sa nám dookola dejú tie isté veci, a dookola si kladieme otázky, je dosť možné, že naše otázky sa podobajú práve zenovému koánu. Nesmerujú k riešeniu danej situácie, ale k prežitku samotného života.

Jedna z vecí, ktoré ma zhubný nádor naučil bolo, položiť si dôležitú otázku. V jednom momente som si totiž uvedomila, že štandardní lekári majú svoj spôsob liečby. Na strane druhej tu bol veľký tábor alternatívcov. A jednom okamihu som si uvedomila, že všetci majú pravdu. Tú svoju. Otázka, ktorú pre mňa teda bolo dôležité položiť si bolo: A čomu v tom celom verím ja? Kde je moja pravda? Je to niečo k čomu sa neustále vraciam. Je to totiž otázka, ktorá ide do hĺbky.

Na čo najčastejšie myslíš?

Poniektorí majstri hovoria o tom, že je bláznivé myslieť si, že myseľ môžeme zastaviť, že pokoj mysle, je len ilúzia, že jediné čo môžeme urobiť je nasmerovať našu myseľ správnym smerom.

A tu sa už dostávame k niečomu dôležitému, niečomu čo má priamy dopad na náš život. Ten každodenný.

Na čo najčastejšie myslíš? Viem, nie je to jednoduchá otázka. A chvíľu môže trvať kým si ujasníme, ako to v skutočnosti je. V ebooku Kľúč na cestu pre Tvoje žiarivé JA, sme tejto otázke venovali viac priestoru, no je dôležitá a predsa len sa pri nej pristavíme.

Preto zastavte sa na chvíľu, a dajte si ten čas, aby ste v tomto mali jasno. Na čo najčastejšie počas dňa myslíte? Sú to povinnosti, úlohy, snívate s otvorenými očami, hľadáte x105-te riešenie ako efektívnejšie narábať so svojim časom, aby ste toho stihli ešte viac? Je vaša myseľ neustále v nastavení aké by to bolo keby, či myslíte neustále len na to, čo musím, a nekonečné mala by som, alebo si stále vytvárate nejaké scenáre? Melie sa vám hlavou jediné, že nie som dosť dobrá? Váš vnútorný kritik je sústavne v pozore?

Čo je to, na čo najčastejšie myslíte. Ak neviete na túto otázku odpovedať, po niekoľko dní sledujte, ideálne si robte poznámky. Výsledok vás môže aj prekvapiť, zvlášť ak ho porovnáte s tým, po čom v skutočnosti túžite. Môže, no nemusí tu byť súlad.

Pomôcť vám môže napr. aj to čo radi čítate, aké informácie akého druhu vás najčastejšie zaujímajú? Rovnako nápomocná môže byť aj hudba, či filmy aké najradšej a najčastejšie počúvate a pozeráte. Vaše myšlienky tvoria váš život. Uvedomiť si teda na čo najčastejšie myslím, je prvý krok.

Čistá a jasná myseľ

Dnes viac ako kedykoľvek predtým máme nepretržitý prístup k informáciám z celého sveta. Máme technológie o ktorých sa našim predkom pred 100 rokmi ani len nesnívalo. Myslím, že onedlho new luxury bude prosto byť offline. Naša myseľ je zahltená, nehovoriac o tom, že vnímame a informácie príjmame aj podvedome.

Pozrime sa na to inak. Povedzme, že by ste žili v nejakom meste. V časoch bez internetu, bez televízie či rozhlasu sa ku vám informácie o tom, čo sa deje povedzme o 100 km vzdialenom meste dozvedeli, len keď niekto reálne odtiaľ prišiel. Samozrejme tá informácia, keď cesta trvala povedzme 3 dni, a časom sa pútnikovi v hlave rozležala, mala inú kvalitu a inú silu ako čerstvo zažité. A tak nové informácie prichádzali pozvoľna. Nie v takom tempe ako to zažívame dnes. Naša myseľ sa tak stáva zahltenou.

Nehovoriac o tom, že orientovať sa v tom všetkom je teda niekedy poriadny hlavolam. Ak ste už niekedy hľadali k nejakej téme informácie, a dnes to prevažne robíme cez internet, zrejme ste urobili to, že ste do vyhľadávača dali kľúčové slová o ktorých ste verili, že vás k tejto téme privedú. Vyhľadávač čosi vyhľadal a vy ste sa pustili do čítania. Hm, super ok, toto mi dáva zmysel, no chcem vedieť viac. A tak ste sa presunuli k ďalšiemu a ďalšiemu výsledku, ktorý vám vyhľadávač ponúkol. Po chvíľke čítania z toho môže byť pekný guláš. Aj preto je nápomocné položiť si tú otázku: čomu v tom celom verím ja? Pomôže vám lepšie sa nasledne zorientovať a rozhodnúť.

Čoraz viac ľudí preto túži po tom zážitku, aspoň chvíľu ticha. Aspoň chvíľu zastaviť toho splašeného koňa neustále rútiacich sa myšlienok.

Dobrým spôsobom ako si usporiadať myšlienky je práve zapisovanie a mne sa veľmi osvedčila práca s bullet journalom. Popravde, keď som čítala ako sa vďaka bullet journalu ľuďom zmenili životy, zdalo sa mi to prehnané. A tak som sa rozhodla trošku viac ho preskúmať. Celkom netrpezlivo som čakala na slovenské vydanie samotnej knihy, ktorú som si objednávala ešte v predpredaji, no jej vydanie sa ešte o týždeň posunulo. Napokon som sa však dočkala.

Aj keď som hodne z toho o čom bullet journal je, celkom prirodzene zaraďovala do svojich diárov už pár rokov, predsa len som musela uznať, že tento systém je premyslený. Zároveň ponúka dostatok priestoru na vlastné vyjadrenie sa, vlastný spôsob usporiadania si myšlienok či plánovania úloh. Na všetko čo si potrebujete poznačiť je tu dostatok priestoru. Priznávam, milujem ho.

Práve robenie si poznámok nám hodne pomáha v tom usporiadať si myšlienky. Často postačí len jednoducho hodiť myšlienky na papier. Už tým vzniká určitý odstup. Je to niečo podobné, ako keď neustále o niečom premýšľate, stále dokola. Až príde okamih, kedy to vyslovíte nahlas a zrazu to celé dostáva nový rozmer. Vo chvíli, kedy myšlienky takto dáme „von“ zo svojej mysle, v našej mysli vzniká čistý priestor, už jednoducho na to nemusíte myslieť.

Každý z nás je jedinečný a práve preto existuje toľko rôznych metód a nástrojov ako sa dopracovať k čistej mysli, preto univerzálne nehľadajte. Napriek tomu si myslím, že predsa len existuje v tomto smere výnimka. Možno sa mýlim, no pozorujem, že existuje niečo, čo by do tejto kategórie mohlo patriť.

Čo to je?

Je to niečo opäť celkom prirodzené. Myslím, že som sa nestretla s tým, že by sa tento efekt u niekoho neprejavil. Len si vybavte vo svojej mysli, celý ten obraz keď ste sa dívali na dychberúci východ alebo západ slnka. Okamih, kedy sa myseľ celkom prirodzene posadí na lavičku a na nás dýcha život sám.

Rovnako podobne pôsobí aj sledovanie hviezdami posiatej nočnej oblohy, či čarovné prírodné scenérie. No najviacej som tento efekt pozorovala asi práve pri východoch a západoch slnka. Každopádne nájdite si ten svoj vlastný „čistič“ myšlienok, či to bude hoci žehlenie, umývanie podlahy, prechádzka v lese, …

Vedomosti – zručnosti – návyky

Mať čistú, jasnú a koncentrovanú myseľ je dobrým základom a predpokladom aj pre samotné učenie sa. Učenie, nadobúdanie vedomostí, zručností a návykov je prirodzenou súčasťou nášho života, ktorá vlastne nikdy nekončí. Všetko čo dnes vieme, sme sa nejakým spôsobom naučili. Malé dieťa sa najskôr učí napodobňovaním, aj keď v danej chvíli všetkému logicky nerozumie, naučí sa. Neskôr prichádzajú samotné vedomosti, často vo forme suchých faktov a skutočností.

Poďme však po poriadku. Ako dieťa ste toľkokrát videli ako zaviazať šnúrky na topánkach. A predsa aj keď vám to mamka či ocko už nie raz pomaličky, krok za krokom vysvetlili, potrebovali ste si to skúšať znovu a znovu. Takto, z toho kúzla ako vznikne z dvoch šnúrok mašlička, sa pomaly stáva zručnosť. Ďalším trénovaním sa táto zručnosť stáva celkom bežným návykom a už sa veľmi nepozastavujete ako prevliecť jednu šnúrku cez druhú. A tak ako sme sa kedysi ako deti naučili zaviazať si šnúrky, tak sa učíme aj zložitejšie veci.

Čokoľvek čo sa chceme naučiť najskôr začína ako vedomosť. Ako to robiť, ako je to správne, a je jedno čoho sa to týka. Postupne, s dávkou neistoty robíme prvé pokusy, kým nenadobudneme väčšiu istotu. V zásade je jedno či sa to týka korčuľovania, byciklovania, varenia alebo mentálnych činností ako je počítanie.

Mať teda vedomosti ešte nemusí nič znamenať. Hodnotou sa stavajú keď ich správne využijeme, keď sa zmenia v zručnosti a napokon v návyky. A vytvoriť návyk už nejaký ten čas trvá.

Proces učenia môžeme rozdeliť aj na tieto štyri etapy:

1. nevedomá nekompetencia – t.j. tá fáza, kedy vlastne ani nevieme, že nevieme
2. vedomá nekompetencia – t.j. moment, kedy si už uvedomujeme, že niečo nevieme
3. vedomá kompetencia – je ten bod, kedy prichádza vedomosť čo ako sa má robiť a učíme sa novej zručnosti; v tomto bode sa však ešte potrebujeme hodne sústrediť na to čo robíme, napr. pri viazaní šnúrok sa sústredíte na to ako si ich chytiť, robíte to pomaly a v podstate si celý proces v mysli prechádzate krok za krokom – prichádza teda vedomosť a tvorí sa zručnosť
4. nevedomá kompetencia – je už ten stav a tá fáza, kedy sa už nepozastavujete nad tým, ako presne to robíte, jednoducho tie šnúrky zaviažete – a opakovaním napokon vzniká návyk

Poďme teraz už ale preskúmať učenie sa a vzťah k nemu cez 12 otázok:

12 otázok

1. Čo prvé sa vám vybaví keď sa povie vedomosti / učenie?

Je dosť možné, že vám hneď naskočia prvé myšlienky, vety, ktoré ste počúvali už od detstva. Prosím zaznamenajte si to. Či už vám vyskočil len nejaký obraz, poznačte si to prvotné.

2. Čo pre vás vedomosti a učenie vôbec znamená?

Preskúmame myšlienky. Čo ste počúvali už od detstva? A čomu v skutočnosti veríte vy sami? Zaznamenávajte si tak ako vám to v mysli vyskakuje. A keď už budete mať pocit, že už je hotovo, chvíľočku ešte počkajte.

3. Čo pri tom cítite?

Sledujte čo cítite, keď sa vôbec touto témou zaoberáte. Opäť len si poznamenajte jedným, či dvomi slovami emóciu ktorá je najsilnejšia.

4. Čo vnímate vo svojom tele?

Rovnako by sme sa mohli spýtať aj kde v tele cítite danú emóciu najsilnejšie? Ako vaše telo pri zmienke “učenie” vôbec zareagovalo?

Napr., pri zmienke o učení, prvé čo vám napadne je “super”, v mysli vám hneď naskočí “čo to dnes bude”, cítite “vzrušenie a nedočkavosť” a zároveň si uvedomíte, že vám “v bruchu lietajú motýle”. No možno je to celé inak. Ak máte nie pekné spomienky na školu, tak ten obraz môže vyzerať samozrejme inak.

Aj keď je niekedy ťažké oddeliť to takto po kúskoch – teda prvotná reakcia – myseľ – emócia – telo, odporúčam si to vyskúšať. A presúvame sa k piatej otázke.

5. Aká je moja najkrajšia vízia – čo som sa vždy túžila naučiť, čo som vždy túžila vedieť?

Myslím, že táto otázka nepotrebuje veľa vysvetľovania, no možno predsa. Sledujeme ňou ten ideálny stav, ako by váš život vyzeral keď by ste tieto vedomosti či zručnosti mali. Pustite sa do písania a spolu s tým, ako píšete si predstavujte daný ideálny stav. Všetky ťažkosti, ktoré vám zároveň pri tomto písaní v hlave naskočia, viete zároveň s ľahkosťou vyriešiť.

6. Moje prečo – prečo to vlastne chcem?

Takže prečo to vlastne chcete? Zamyslite sa zároveň aj nad tým, čo sa stane ak tento ideálny stav dosiahnete a čo sa stane ak nie. Môžete si tiež poznačiť čo bude pre vás jasným ukazovateľom, že ste tento ideálny stav dosiahli, či dosiahli úspech.

7. Aká je moja motivácia?

minulom článku k téme zdravie & vitalita som písala o motivácii smerom „od“ a motivácii smerom „k“, preto tu nebudem znovu toto celé opakovať, môžete sa pozrieť tu.

Každopádne len pripomeniem to podstatné – čo je to, čo vás zdvihne zo stoličky keď všetko nepôjde hladko, keď sa vám nebude chcieť?

Tieto dve otázky – teda naše prečo a motivácia, sú takou dvojičkou, no zároveň je to ten pevný bod o ktorý sa môžete oprieť v náročných momentoch.

8. Aký je ten prvý krok, ktorý môžem práve teraz urobiť?

Hodne ste si už toho ujasnili a teraz to prichádza. Táto otázka by tiež mohla znieť:

Čo je tá najjednoduchšia vec, ktorú môžem práve teraz urobiť?

Malo by to byť niečo, čo v pohode viete zrealizovať do 12 hodín. Zapíšte si to, tak, aby ste si potom mohli označiť splnené. Ten prvý krok, zvyčajne býva aj najťažší a preto je dôležité venovať mu pozornosť. Ak ho budete vidieť napísaný na papieri a naviac odškrtnutý ako splnený, budete vedieť, že aj tie ďalšie kroky môžete dosiahnuť, aj keď budú možno náročnejšie.

Napr. uvedomili ste si, že vaše myšlienky by potrebovali zmenu, môžete si teda v tomto prvom kroku vybrať knihu, ktorá vám v tom pomôže, vhodné sú knihy s krátkymi príbehmi, či zamysleniami na každý deň, napr. Irina Semina – Obchod so šťastím, Rhonda Byrne – Myšlienky na každý deň, no príbehy sú podľa mňa lepšie.

V prípade, že ste si ujasnili čo sa chcete naučiť, je teraz ten správny čas urobiť jasný záväzok a vymedziť si vo svojom harmonograme k tomu úctivé miesto.

9. Aký nový návyk môžem v najbližších 28 dňoch zaviesť do svojho života? A aký návyk zároveň púšťam?

Opäť sa teda budeme dívať na obe strany mince. Takže, aký jeden nový návyk vás bude sprevádzať najbližších 28 dní? Vo svojom diári mu vytvorte úctivé miesto, tak aby ste si ho mohli po splnení odškrtnúť. Rovnako, sa ale zamyslite aj nad tým, aký návyk, ktorý vás obmedzuje môžete zo svojho života pustiť. No a na konci sa na to pozrite.

Ja si popravde nové návyky vyhodnocujem po týždňoch. Po týždni totiž viem vyhodnotiť a prípadne upraviť niektoré aspekty nového návyku. Ide totiž o to, že si nový návyk premyslíme, zapíšeme si, a odhodlane ideme do toho. No môže sa stať, že priamo keď danú novú činnosť vykonávame citíme to inak. Osvedčilo sa mi byť voči týmto jemným signálom pozorná.

Napr. mám návyky ranné – jedným z nich je aj tzv. rozdýchanie sa do nového dňa. Milujem ho. No keď som pridávala aj ranné meditácie, tak som si po týždni uvedomila, že na ráno niektoré riadené meditácie o ktorých som si myslela že budú super, tak úplne také neboli. A tak som to upravila. Meditáciu som zachovala, no citlivejšie som od ďalšieho týždňa volila ktorá je pre mňa pre tento čas vhodnejšia.

V prípade, že potrebujete zmeniť nastavenie mysle, to môže byť práve to, že denne si prečítate jednu kapitolku, práve preto sú v tomto prípade vhodné knižky kde sú krátke príbehy, inšpiratívne zamyslenia a pod.

No a v prípade, že máte ujasnené, čo sa chcete naučiť, vytvorili ste si vo svojom dennom režime k tomu priestor, nastáva ten čas aj využiť.

10. Ako to bude vyzerať po zavedení týchto zmien v mojom živote v tejto oblasti?

Teraz sa opäť trošku zasnívajte. Ak úspešne zavedieme nový návyk a jedného sa na oplátku vzdávate, ako to bude vo vašom živote vyzerať?

11. Aké by bolo moje nové “heslo”, vyhlásenie v danej oblasti?

Čo tým myslím? Napr., vaša prvotná reakcia bolo slovo “problém”, na aké slovo/podpornú vetu by ste ho mohli zmeniť? Čo napr:

Moja myseľ – môj pomocník.

Všetko čo práve potrebujem vedieť, sa s ľahkosťou učím.

Ak vám to nijako nejde a nič s vami tak celkom nerezonuje, tak tu použite kúzelné slovíčko “smiem”. Zvlášť pri silných a hlboko zakorených presvedčeniach, keď si nový vytúžený stav len s ťažkosťami viete predstaviť, tak je na mieste začať práve s tým.

12. Aké to bude o mesiac – tri – šesť – dvanásť?

Je to taká malá kontrola. Na chvíľu si zatvorte oči a ponorte sa do toho, ako to bude vyzerať mesiac od dnešného dňa, a ako o tri, šesť a dvanásť mesiacov.

Zároveň si poznačte aj vo vašom diári takú malú kontrolu o mesiac – tri … Ide o to, že keď uplynie tých prvých 28 dní, tak sa na chvíľu zastavte a zamyslite sa, čo reálne vám nový návyk priniesol a aký nový návyk môžete do svojho života zaviesť (na oplátku, aký návyk/zlozvyk zároveň púšťate).

Záverom:

Myseľ a myšlienky nepochybne vplývajú na náš život. Možno poznáte aj ten príbeh, keď sa spoza mreží dívali dvaja väzni. Jeden nebo a ten druhý peklo videl. Obaja boli na rovnakom mieste, no mali iný uhol pohľadu.

Aká je najsilnejšia schopnosť tej vašej mysle? Je to práve jej schopnosť, že hneď sú vám jasné viaceré možnosti, vidíte veci z viacerých uhlov pohľadu? Je vašou silnou stránkou logické uvažovanie, s ľahkosťou viete vytvárať stratégie? Alebo je silnou stránkou vašej mysle fantázia? Nielen vedieť v okamihu vypočítať permutácie a variácie, ale práve aj fantázia je dôležitá. Bez nej by mnohé výdobytky každodenného života prosto neboli.

Majte nádherný čas so svojou čistou a jasnou mysľou:

Zuzana