Uvoľnenie a neschopnosť uvoľniť sa

Dokážete sa uvoľniť? Je to jednoduchá otázka, a môže sa zdať nepodstatná. Dosah je však oveľa väčší. Na ceste životného balansu sme začali dychom. A pokiaľ ste sa rozhodli venovať tomu ako dýchate o čosi viac pozornosti, mohlo sa vám stať, že to tak ľahko nešlo. 

Prečo? Tou najčastejšou príčinou je práve naše stuhnuté telo. 

Asi nikdy nezabudnem na zdieľanie jedného z mojich učiteľov jogy, kedy jemu samému „docvaklo“, že stuhnuté telo je zároveň odrazom našej stuhnutej mysle. 

Predpokladám, že poznáte veľmi prosté cvičenie – hlavou sa dotkneme kolena. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že ide o dobrú ohybnosť. No táto vychádza z nášho uvoľnenia.

A tak sa pri jednom rannom cvičení stalo, ako jeden z unavených manažérov pri tomto cvičení zaspal. Zobudil sa na to, ako sa jeho čelo dotklo kolena. Bol prekvapený, pretože dovtedy sa sotva nejako vedel zohnúť k svojmu kolenu.

Teraz však ako zaspal, tak myseľ nekládla žiadne prekážky.

Naše nádherné telo

V tomto bode našu pozornosť však upriamime viac na telo. Na láskavú starostlivosť oň, na uvedomenie si vôbec toho, nakoľko vo svojom tele pociťujem napätie a zároveň nakoľko sa vôbec viem uvoľniť.

Mať uvoľnené telo, to zároveň znamená ľahšie dýchanie, lepšie prekrvovanie organizmu a tým i jeho lepšie vyživovanie (kyslíkom, minerálmi, stopovými prvkami, vitamínmi, …). 

Ako na tom som

Urobme si malý test:

• prvé tri môžete využívať kedykoľvek počas dňa na malú kontrolu:
  • skontrolujte ako sa majú vaše plecia – cítite v nich napätie? Veľmi často práve na pleciach máme a nesieme si bremeno záťaže.
  • zdvihnite ich až k ušiam a potom pustite – šlo to ľahko?
  • pritiahnite k sebe lopatky – ide to ľahko? Kde cítite napätie?
  • predkloňte sa a sledujte kde vo svojom tele cítite napätie, kde to najviacej „ťahá“;

• ideme viac do hĺbky – ľahnite si na zem a:
  • sledujte a plne vnímajte svoje telo, sledujte kde je napätie, kde vás to ťahá, aké pocity v tom mieste máte:
  • vnímate svoju hlavu, aká je ťažká?
  • ako sa má vaša sánka? je možné ešte o čosi viac ju povoliť?
  • vaše plecia a váš hrudník – otvára sa alebo cítite akoby ste mali hrb na chrbte a je vám táto poloha úplne nepríjemná?
  • stáčajú sa vám plecia akoby na ochranu dovnútra?
  • čo vaša panva?
  • vzniká vám medzera medzi podložkou a driekovou časťou chrbtice? Aká veľká je? Strčíte si tu celú ruku?
  • ako sa má vaša kostrč? Cítite tu tlak o podložku?

• rovnako vyskúšajte natiahnúť sa po celej svojej dĺžke – ako vám ide toto? Cítite niekde vo svojom tele napätie, či až bolesť?

• a pozrieme aj pod pokrievku:
  • čo vaša hlava pri týchto cvičeniach – aké myšlienky sa vám ňou preháňajú?
  • a čo by sa stalo, keby ste sa mohli plne uvoľniť? Aký by to bol pocit? Zmocňuje sa vás pomaly až panika, že by ste nemali veci pod kontrolou? Alebo si ani len neviete predstaviť sa úplne uvoľniť?

Tak ako to dopadlo?

Tieto uvedomenia sú dôležité. Svoje postrehy a uvedomenia si zapíšte. Zlepšenia idú zväčša po malých krôčikoch. Môže sa nám preto teda zdať, že ani nerobíme žiadne pokroky. No keď sa pozriete o nejaký čas na to, ako to bolo na začiatku, tak to uvidíte o čosi jasnejšie.   

Toto je len jedna časť. Uvoľniť sa fyzicky je jedna vec. Pravda však je tiež, že pokiaľ sa nám podarí uvoľniť psychicky ide ľahšie i to fyzické uvoľnenie.

Fyzické i psychické uvoľnenie ide spolu ruka v ruke.

Prakticky

1. – cvičenie s mäkkou loptičkou

Priznávam, toto cvičenie milujem. Budete k nemu potrebovať malú mäkkú tenisovú loptičku. Na začiatok si preskúšajte len tak sa predkloniť. Sledujte kam až so svojimi rukami dosiahnete. Potom sa postavte. Na zem položte tú malú mäkkú loptičku. Začnite svoje chodidlo po nej gúľať. Skúste si príp. ešte predstaviť, že loptička je nasiaknutá vašou obľúbenou farbou a tak postupne ako svoje chodidlo po nej gúľate, tak ho zároveň „farbíte“. Vygúľajte takto jedno svoje chodidlo. Nezabudnite na prsty.

A teraz prichádza jedno malé prekvapenie :-). Nikdy ma to asi neprestane fascinovať. Opäť sa skúste predkloniť a nechajte svoje ruky voľne spustiť, opäť tak ako vám to telo dovolí. Ak ste dobre chodidlo vygúľali, tak zvyčajne (nestretla som sa s tým, že by k tomu nedošlo), tak ruka na tejto strane tela, sa zrazu vie spustiť o čosi nižšie. Je to práve vďaka uvoľneniu.

No a teraz nenechajte čakať druhú nohu. Ošetrite a uvoľnite aj ju. 

2. – láskyplný dotyk

Liečivá moc je tu nesporná. Vedci odhalili, že pri jemných láskavých dotykoch dochádza nielen k uvoľneniu napätia, no zároveň jednoznačne priaznivo ovplyvňuje i priebeh ochorení. Jemná masáž teda odbúrava stres, povzbudzuje krvný obeh a lymfatický systém. Podporuje i blahodárny spánok. 

Pre všetkých unavených a vyčerpaných je tu ešte jeden podstatný benefit. Je ním to, že naše telo sa pre nás takto stáva vedomejšie, teda zlepšuje sa vnímanie vlastného tela. Samozrejme profesionálne hmaty a techniky, ktoré dokážu pomaly zázraky ponecháme v rukách odborníkov. 

Napokon samé naše ruky sú takým malým zázrakom. Vždy keď sa budete dotýkať seba či sa rozhodnete dopriať si napr. partnerskú masáž zamerajte sa najskôr na svoje srdce. Predstavte si ako je otvorené, naplnené nádhernou ružovo – zlatou energiou bezvýhradnej lásky. 

Táto nádherná energia vedie cez celý objem vašich rúk až do dlaní. Každý dotyk, či už sa budete s láskou dotýkať svojho tela (úžasné ošetriť napr. takto svoje chodidlá alebo tvár) nech je vedomý. To znamená, že pri tom nemyslíte na xy iných vecí, ale všetka vaša pozornosť je práve na dotyku. Pokojne si urobte malý test. Vyskúšajte si, aké to je keď pri dotykoch myslíte na niečo iné a váš dotyk je len taký mechanický. 

Naopak, nechajte sa viesť intuíciou, nepremýšľajte ako by ste sa mali dotýkať. Úplne postačia jemné dotyky. Či k svojmu, či k telu svojho partnera alebo kamarátky, s ktorou sa rozhodnete vymeniť si jemnú masáž pristupujte s úctou. 

Prečo je také ťažké uvoľniť sa? 

Dalo by sa povedať, že je za tým stres. No skúsme ísť ešte o čosi hlbšie. Nadvihnime tú pokrievku prv ako papiňák vybuchne (alebo vyhoríme, ochorieme, či nervovo sa zrútime). Stres, napätie, je presný opak uvoľnenia. Naše telo dýcha len tak aby prežilo, celé telo je v pohotovosti. Ono stres pre ten moment ohrozenia, tak ako ho mamička príroda vytvorila je dobrý nástroj. Nie jednému človeku už život zachránil.

Problémom sa stáva keď sme v jednom koloči, keď ideme z jednej stresovej reakcie do druhej a naše telo si už časom nevie oddýchnuť ani počas nočného spánku. 

O strese ste si toho prečítali a vypočuli hodne. Preto by som vašu pozornosť radšej upriamila na niekoľko ďalších otázok:

• Čo ohrozuje môj život? 
• Cítim sa bezpečne v tomto živote? 
• Čo najhoršie by sa mohlo stať? 

Len sa tomu otvorte, len prijmite odpoveď ktorá príde, aj keď sa vám nebude páčiť. Občas je to jednoducho beh na dlhú trať, začať sa cítiť bezpečne v tomto živote. Viem to, pretože toto je pre mňa samú jedna z veľkým výziev tohto života

Majte nádherný deň

Zuzana