„Ale ja stále nemám čas“ – prakticky

Ak ste si v minulom článku dovolili trošku pozrieť sa iným pohľadom na nedostatok času vo svojom živote, tak teraz je tu ten priestor, pozrieť sa aj trošku prakticky na zopár pomôcok v tomto „časovom“ upratovaní.

 

Čomu venujem svoj čas

 

V minulom článku ste si spísali zoznam toho na čom vám skutočne v živote záleží. Malo by byť preto o čosi jednoduchšie si zorganizovať svoj čas. To na čom mi záleží, to čo je práve teraz v tomto období moja priorita potrebujem dať na 1. miesto a pre všetko ostatné eliminovať čas a energiu čo najviac.

Ako to vyzerá v praxi?

 

Tak napr. viem, že na mojich horných priečkach je starostlivosť o seba, moja rodina, môj muž a deti. No pomedzi to, viem, že je potrebné postarať sa o nákupy, upratať, vyprať vyžehliť a aj navariť a ešte som aj väčšinu dňa v práci. Naviac chcem byť pekná pre svoj dobrý pocit a aj pre svojho manžela. Čo s tým? Viem, že upratovanie ma otravuje. Veľa žien ako zisťujem neznáša žehlenie. (Pre mňa je relaxom, hotová meditácia.)

 

Je niečo z toho čo nerada robím, aby mi s tým pomohol niekto iný? Na výmenu pomôžem zasa ja niekomu s tým, čo on zase neznáša robiť on/ona.

 

Skúste sa teda zamyslieť aj nad inými spôsobmi organizácie „povinností“, či už nie je priestor niečo delegovať aj na deti. Deti sa radi zapájajú a pre svoj zdravý vývin napokon potrebujú cítiť, že sú súčasťou rodiny do ktorej prispievajú svojim dielom.

 

Mám pocit, že nič nestíham:

 

Tento pocit dnes nie je ničím výnimočným. Žiaľ.

 

V jednom z mojich zamestnaní to bolo naozaj veľmi náročné. X rozrobených projektov a všetky najlepšie aby boli hotové už včera.
Úplne som prepadala nielen pocitu, že nič nestíham, no i tomu, že som neschopná. Jedného dňa, ani už neviem ako mi to napadlo, no začala som si to spisovať.

 

Veľmi jednoducho, otvorila som si excel a vo veľmi jednoduchej tabuľke som si spisovala ID čísla daného projektu, a čo som s tým urobila, teda či som pretestovala danú funkcionalitu v systéme a s akým výsledkom, či som „len“ zodpovedala podružné otázky, ktoré v rámci daného zadania projektu vznikli, a pod.

 

Možno sa vám na začiatok bude zdať, že je to práca naviac a keď máte málo času, tak že je to činnosť, ktorá vám ho ešte viacej ukrojí. No verte či nie, prínos je tu podstatnejší. Ak ste si celkom nevedeli odpovedať na 1. otázku, potom toto vám pomôže ujasniť si aj to, čomu
v skutočnosti venujete svoj čas.

 

Ale poďme späť. Keď som sa po prvom týždni pozrela na svoje prehľady, nuž verte, dobre že som sedela. Zrazu som si uvedomila, že som toho vôbec neurobila málo. Že toho bolo vskutku dosť. Uvedomila som si však zároveň, aj niektoré problémy, ktoré z danej spolupráce  externistami boli a bolo tak možné hľadať, ujasniť a upraviť si spoluprácu trošku inak.

 

„to do list“ ako pomôcka (zdroj: pixabay)

 

Práca s To do list-om:

 

Čo to vlastne je? Je to veľmi jednoduchý zoznam úloh, kde sa postupne zapisujú a po ich splnení sa odškrtnú.

 

Mať zoznam plný úloh nemusí byť zrovna najlepší pocit. Čo teda s ním, a ako s ním pracovať? Niečo vám prezradím. Vo chvíli keď všetko to čo chcete či potrebujete urobiť hodíte na papier, už na to nemusíte neustále myslieť.

 

V čom tkvie jeho kúzlo?

 

Keď totiž neustále len myslím na to, čo všetko ma ešte čaká a aby som len na niečo nezabudla, tak to ani náhodou nezvyšuje ani chuť do práce, ani koncentráciu na to čo práve robím a ani efektívnosť. Akurát tak zvyšujem svoj stres.

 

  •      hoďte teda na papier všetko (ako sa hovorí, papier znesie všetko)
  •      možno je váš zoznam siahodlhý a nechce sa vám naňho ani len pozrieť – nič to, berte to ako malý experiment a tak sa pokojne nadýchnite a mrknite naň očkom:

 

– čo môžete urobiť hneď? T.j. veci cca tak do dvoch či troch minút – urobte ich a vyčiarknite, alebo si k nim dajte fajočku – najlepšie farebnú s vašou obľúbenou farbou

 

– teraz ste teda svoj zoznam trošíčku preriedili – super, pokochajte sa tým, koľko vecí vám zo zoznamu už vypadlo – aký je to pocit? Odmeňte sa! Na chvíľu si sadnite, dajte si šálku dobrého čaju, či len dobrej krištáľovej vody;
Ja napr. nemám moc rada používať na „to do list“ aplikácie – zvyčajne totiž, pre väčšiu prehľadnosť mám vypnuté zobrazenie tých úloh, ktoré som už urobila a tak zostáva len to čo ešte je potrebné, no a to trošku kazí zábavu a dobrý pocit.

 

– tak, a teraz zostali veci, ktoré je možno potrebné robiť denne, raz za týždeň, raz za dva či raz za mesiac – určite im miesto vo svojom „časovom rozvrhu“ – čo to v praxi znamená?

 

Napr. každý štvrtok mám vyhradený administratívnym záležitostiam a účtovníctvu. Viem, že to je ten čas kedy sa tomu venujem a tak počas zvyšku týždňa neskáčem z jednej úlohy na druhú.

 

Zvlášť odporúčam práve úlohy, ktoré neradi robíme, aby mali svoj vyhradený čas. Prečo? Pretože sa to stane akoby malým rituálom, na ktorý sa môžete v konečnom dôsledku aj tešiť (sú ľudia, ktorých naozaj práca s účtovníctvom teší).

 

Všetky veci či úlohy, ktoré sú akoby s dlhším horizontom si rozplánujte na menšie sústa. Napr. chcete vypratať pivnicu. Už len pomyslenie na to vás desí, zdá sa vám to možno až nemožné no a začať? Ach jaj. Tak to odsúvate na veľmi, veľmi neurčitý čas. Len si stále opakujete: no to by som už mala, už to treba, myslím na to a pod.

 

V tomto smere, a nielen v tomto, nám môže veľmi dobre poslúžiť a stanoviť si tzv. týždenný zámer, mesačný či až ročný. Určiť si časový horizont, nechcieť hneď všetko vyriešiť.

 

„To do“ list skrýva aj určitú pascu. Je ňou to, že v skutočnosti nikdy nebude čistý, vždy sa niečo nájde. Je dobré na to pamätať, no zároveň aj na to, aký počet sa vám javí ako optimálny mať tých nedokončených úloh.

 

Zároveň prináša aj určitý dar. Je ním práve to, že keď máme pekne na papieri hodené úlohy, môžeme si zároveň (napr. farebne) označiť, ktoré úlohy nám robia radosť, ktoré fakt neradi robíme, príp. si dať aj značku k náročnosti danej úlohy. Ľahšie tak môžeme naplánovať jej splnenie a tiež rozhodnúť sa, či nepotrebujeme s nejakou úlohou pomôcť.

 

Tak základ je hádam jasný – zoznam a odškrtávam.

 

A teraz vám tak trošku zamotám hlavu. Alebo aj nie. Týka sa hlavne žien.
V plánovaní si toho čo kedy urobím môže veľmi dobre poslúžiť a pomôcť uvedomenie si našej vlastnej cykličnosti. Jednoducho naša energia nie je kontinuálne stále rovnaká, karty tu zamiešavajú aj naše hormóny. Nie som rozhodne expertom na cykličnosť, a preto sa do toho ani nebudem púšťať.

 

V tejto téme je výborná Danka Sofie Šlancarová a jej projekt Cyklická žena.
Na rýchle zorientovanie sa je z môjho pohľadu najlepší e-book Dokonale nedokonalá. Všetko je veľmi jednoducho a prehľadne objasnené. Takže pri plánovaní si aktivít zapojme aj tento fakt. Áno, ako ženy sme jednoducho cyklické. Bude sa nám oveľa ľahšie žiť a pracovať keď to začleníme do svojho života.

 

Niektoré činnosti vám prosto pôjdu ľahšie v určitých fázach. Napr. upratovanie veľmi často ide najľahšie v predmenštruačnej fáze.

 

Je toho moc, neviem čo skôr

 

Napokon vám prezradím ešte 2 typy, ktoré mne veľmi pomohli zvlášť v pracovnej oblasti, aby som sa necítila tak zahltená. Ak by som tieto opatrenia neurobila, trávila by som v práci čas od nevidím do nevidím.

 

  1. Našla som si jednoduchý systém

Jedného dňa mi moji nadriadení oznámili, že na listy ktoré chodia do úradu chcú, aby odpoveď od nás odišla do 24 hodín. Nebola to v tom čase moja jediná agenda a pri množstve listov, ktoré chodili deň čo deň sa mi to zdalo nemožné. Priznávam, pri prezentácii tejto požiadavky som sa celkom spontánne zasmiala. No videla som, že to myslia vážne. A tak som prijala túto výzvu so slovami, že o.k., v tejto chvíli neviem ako by to šlo celkom realizovať, potrebujem čas, aby som našla to najschodnejšie možné riešenie. A viete čo?

Našla som ho. Upravila som si systém práce tak, že to šlo. Vytvorila som si jednoduché pomôcky, aby mi spracovávanie tejto agendy šlo ľahšie. Po nejakom čase som postúpila a toto už nebola moja agenda. No a po rokoch som zistila, že dievčatá, ktoré prevzali túto moju agendu využívajú stále tieto moje „pomôcky“.
Pointa je v tom, že treba hľadať čo možno najjednoduchší systém. Čím komplikovanejší volíme, o to skôr sa celý systém bude rúcať a budeme viac času strácať na mikroúkonoch s tým spojených.

 

2. Svoje denné úlohy som si usporiadala. Čo to presne znamená?

 

To čo som vedela, alebo lepšie povedané predpokladala, že bude menej časovo náročné som robila najskôr a až potom tie veľké úlohy. Pre mňa bol toto lepší spôsob, pretože už okolo obeda som vedela, že mám nejaké úlohy urobené, a že sa mi vytvára priestor na tie náročnejšie. Nie každý to tak ale má. Sú ľudia, ktorým oveľa viac vyhovuje začať náročnejšou úlohou a potom už len doklepnúť tie menšie.

 

Popravde mňa, by viac stresovalo, keby som začala tou „veľkou“ úlohou, pretože stále by som mala v mysli práve to, že ešte ma toho čaká celý kopec Je to individuálne a preto si to vyžaduje byť trošku pozorný voči svojim pocitom.

 

tvoj čas je vzácny (zdroj: pixabay)

 

záverom:

 

V dnešnej uponáhľanej dobe je niekedy umenie dobre hospodáriť s časom a teda aj so svojou energiou. No jedného dňa keď sa zastavíte a obzriete späť, čo uvidíme? Čomu sme venovali vo svojom živote svoj čas?

 

Našu knihu života píšeme my sami. Či sa nám to páči, alebo aj nie, každým jedným dňom sme bližšie k tomu poslednému výdychu. Práve teraz je teda ten najlepší čas, vziať „pero“ (či odvahu) do svojich rúk a písať ten SVOJ jedinečný príbeh života.

 

Áno, úlohy a povinnosti každodenného života tu budú vždy a môže aj chvíľu trvať, kým si ich „upraceme“, no neodkladajme pre ne svoj život na neurčito.

 

Jedného dňa môže prísť jemné poklopanie po ramene, no tiež drsný budíček a my sa budeme snažiť „dožiť“ zmeškané.

 

Majte nádherné dni,

 

Vaša Zuzana

Zuzana Zrneková
Moja životná kríza sa stala mojím darom. Tento dar ma viedol späť k sebe samej, k čistej esencií môjho JA. Po “hurikáne” menom rakovina sa stalo mojou hlavnou úlohou vybudovať nový život na troskách, ktoré mi zo života zostali. Som žena, ktorá stála na prahu smrti, milujem fotenie a makrá zvlášť a mojou vášňou je tanec Viac o mojej ceste sa môžete dozvedieť tu Můj příběh si přečtěte zde >>