Emócie naše každodenné

Či už si to priznáme, alebo nie, sme emocionálne bytosti. Naše emócie môžu byť búrlivé, tiché, no i akoby vôbec neboli.

Čo si budeme hovoriť. Bez emócií by nám chýbala “šťava”. Napokon vedci odhalili, že za rozhodnutiami sa skrývajú viac naše emócie ako logika. To je presne to, čo vie aj každý dobrý marketér.

Pozitívne či negatívne

Rozdelenie emócií na pozitívne a negatívne je niečo s čím ste sa už pravdepodobne stretli. Vo všeobecnosti sa to teda chápe tak, že tie pocity a emócie, ktoré sú nám príjemné považujeme za pozitívne a tie, ktoré v nás vyvolávajú nie zrovna príjemné pocity považujeme za negatívne.

Tým negatívnym máme tendenciu sa vyhýbať, rýchlo nech sú preč a ideálne ich necítiť. Problém však je v tom, že nie je možné vypnúť sa len z tých menej príjemných. Vo chvíli keď by sme to chceli urobiť, i tým príjemným emóciám bude prosto chýbať ich hĺbka.

Cieľom preto je prijať svoje emócie také aké sú. Či už sú príjemné, či až tak moc nie. Nech už sú tie „negatívne“ emócie akokoľvek nepríjemné, ich potláčanie nás stojí verte či nie, oveľa viac energie.

zdravý človek prežíva celú škálu emócii, nielen tie príjemné (foto zdroj: pixabay)

Nikdy nezabudnem na Simonu Weiss, ktorá nám to krásne demonštrovala na jednom školení The Journey. Na pomoc si vzala vedro naplnené vodou a loptu. Tá lopta predstavovala všetky tie emócie a pocity, ktoré nechceme cítiť. Sú nám nepríjemné, možno sa i za ne hanbíme. Simona sa teda snažila, zatlačiť ich pod vodu. Čo myslíte, ako dlho to vydržala? A ako unavená bola? Viete čo sa ešte stalo? Vo chvíli, keď už to bolo moc, a nevedela to udržať, tak jej tá lopta priam z vedra vyletela. Niečo ako výbuch emócií.

Vo chvíli, kedy sa snažíme „bojovať“ s danou emóciou, vytvárame de facto určitý protitlak. O to skôr teda môže dôjsť k tomu výbuchu a tiež o to väčší ten výbuch teda môže byť.

Zodpovedzte si otázku aké emócie, ktoré považujeme vo všeobecnosti za negatívne vás najčastejšie sužujú? 

Emócia, ktorú cítite na povrchu nemusí byť tou hlavnou. Úplne pokojne sa pod ňou môže skrývať niečo iné. Napr. emócia, ktorú vnímate je, že máte strach, no keď sa pozriete pod povrch môžete pokojne zistiť, že sa pod ňou skrýva pocit samoty, pocit, že ste na všetko sama.

Pozrieme sa trošku netradične na emóciu, ktorá je v našej spoločnosti nie moc prijímaná. Prečo? Asi vás to prekvapí, že sa budem trošku viac a detailnejšie venovať práve tejto jednej. Bežnou praxou sa stáva, venovať sa emócií strachu. A áno, strach je jednou z tých emócií, ktoré vedia poriadne zúžiť, oklieštiť náš život.

Ak ste dlhodobo unavení až vyčerpaní, úroveň prežívania emócií tiež klesá. Jednoducho nie sú na to sily. Vo chvíli, keď začnete uvoľňovať „zamrznutú“ energiu, môže vás prekvapiť nielen silnejšie prežívanie emócií, ale dokonca môžete zistiť, že sa objavujú i emócie o ktorých ste si mysleli, že k vám nepatria.

Môže byť hnev „konštruktívnou“ emóciou?

Teraz si asi ťukáte na čelo, že som sa asi musela zblázniť. No, poďme sa na to pozrieť trošku inak. Termíny ako „pozitívny“ a „negatívny“ sme si už ujasnili, no zámerne som tu zvolila slovo „konštruktívna“ emócia.

Zrejme každý z nás už túto emóciu viac – menej zažil a áno zväčša sa považuje za tzv. negatívnu. No je tomu tak skutočne? Na začiatok sa pozrieme na to, ako to máte s touto silnou emóciou vy sami. Idete do toho? Zmocnil sa vás pri zmienke o preskúmaní vlastného hnevu viac strach či zvedavosť?

nie vždy je ľahké priznať si, že sa hneváme (foto zdroj: pixabay)

Čo vás naposledy nahnevalo?

Skúste si spomenúť kedy ste sa naposledy nahnevali a prečo. Keď si na tú udalosť spomeniete, čo sa s vami deje? Začína sa vás znovu zmocňovať hnev? Alebo ste s tým už v pohode? Čo vás v skutočnosti nahnevalo? Napíšte si to prosím.

Kedy sa najčastejšie hneváte?

Teraz sa pozrime ešte o kúsok ďalej. Sú nejaké opakujúce sa udalosti, slová, konanie, ktoré vás pravidelne vytáčajú do vývrtky? Čo to je? Čo je ten spoločný menovateľ? Opäť vás poprosím, zapíšte si to.

Vrátime sa k tomu neskôr, teraz sa už pozrieme na samotný hnev.

Čo to vlastne ten hnev je?

Hnev, tak ako ho vnímam ja a tak ako som to mala možnosť vypozorovať, je v prvom rade energia – veľmi silná energia, priam pretlak energie či inak, obrovský náboj energie. Energia ako si možno pamätáme ešte zo školy sa nestráca, môže sa transformovať, no nemizne.

Akým smerom môže táto energia prúdiť?

dovnútra:

– čo znamená, že ani za nič neukážete že sa hneváte – no verte je to ilúzia. Ľudia poznajú túto emóciu práve preto, že s ňou majú skúsenosť a asi každý z nás tiež už bol v situácii kedy sa snažil neukázať to, že sa hnevá a tak to zväčša rozpoznávame aj u svojho okolia. Teda až tak veľmi vnútorné a intímne prežívanie tejto emócie nie je možné. Na to je príliš silná. Zároveň si treba ale uvedomiť, že ak sa energia nestráca, tak kam smeruje? Veľmi často sa prejaví následne na našom tele, zväčša v podobe nejakých zdravotných ťažkostí, a my môžeme pátrať po tom čo spôsobilo dané ochorenie.

navonok:

– v tomto prípade nikto z nášho okolia nezapochybuje, že sa hneváme. Našou spoločnosťou hnev nie je veľmi prijímaný – no otázka ktorá tu je namieste je, či je to samotný hnev alebo už prejav agresie umocnený touto silnou energiou. Agresia je deštruktívne uvoľnenie pretlaku energie a pokiaľ je namierené proti živej bytosti, jej deštrukcia sa mnohonásobne zväčšuje.

Existuje aj niečo ako „tichá agresia“ a ja dúfam, že ak ste ju zažili tak len z počutia. Je to presne o tom, úsmev sem, úsmev tam a zrazu si uvedomíte, že máte zapichnutý nôž v chrbte. Tomuto sa teraz však nebudeme venovať, hoci je to ako zraziť sa s kamiónom.

Akým spôsobom a intenzitou:

spiaca sopka – alebo ja sa nehnevám:

Možno poznáte takých sladkých ľudí čo hovoria, že sa nehnevajú, že hnev v sebe nemajú. Pamätám na jednu ženu. Vždy usmiata, hotové slniečko. Ona a hnev? Nikdy. Napokon o nejaký čas keď si konečne dovolila pripustiť, že má aj takúto emóciu, a dovolila si prejaviť hnev, bol to taký pretlak, že roztrieskala na záhrade starú skrinku takmer na triesky. Viete ako jej bolo potom dobre?

Pre ľudí, ktorí si nikdy nedovolili hnev prejaviť navonok a snažili sa ho vždy skôr akoby potlačiť, je práve tým najlešpím práve toto. Vôbec dovoliť si prejaviť hnev. Toto je presne tá skupina ľudí, ktorí nepotrebujú predýchavať svoj hnev, ani hľadať iný spôsob ako sa ho zbaviť. V prvom rade si ho potrebujú dovoliť a dať mu voľný priestor. Možno sa pýtate prečo.

Nuž vnímam, že práve tým:

• sa uvoľní kopec dovtedy potlačenej energie, ktorá môže už poškodzovať naše telo či myseľ;

• majú šancu spoznať časť svojej bytosti o ktorej ani netušili že ju majú;

• objaviť a precítiť tak svoju obrovskú silu, obrovskú energiu;

• zväčša to, že si dovolili pripustiť a prejaviť tak „nízku“ emóciu u nich spôsobí to, že oveľa viac si potom vedia užiť aj radosť;

• no a vnímam ešte jednu rovinu, čo dúfam, podarí sa mi nájsť správne slová – vnímam teda, že táto oblasť sa týka hlavne ľudí, ktorí sú akoby zakríknutí a potom ľudia, ktorí sa hrozne moc snažia byť takí dokonalí, pozitívni – no a tu vnímam, že ich to akoby poľudšťuje, nielen v okolí, ale oni sami viac začínajú vnímať seba ľudsky a v konečnom dôsledku pozorujem tu nárast úcty k sebe

Problém je, že čím viac sa snažíme niečo kontrolovať, o to horšie to môže napokon dopadnúť.

Predstavte si takú sopku, ktorá by si rada sem tam aj odfukla, no je tu nejaká prekážka, ktorá tomu bráni. Tlak sa zvyšuje viac a viac. Až jedného dňa – bum. Čím väčšia bola tá prekážka (kontrola), o to väčší ten výbuch býva. Sopka, ktorá vybuchne takýmto spôsobom býva často sprevádzaná aj pyroklastickým prúdom. Ten je ale oveľa ničivejší ako samotný výbuch sopky, nie je možné pred ním ujsť, následky sú ničivé a celá zasiahnutá krajina sa spamätáva niekoľko desiatok ďalších rokov. Pyroklastický prúd (strata kontroly) sa potom podobá presne tomu, kedy v zápale silného hnevu povieme (alebo skôr vykričíme) či urobíme niečo, čo sme dovtedy držali pod pokrievkou. 

Druhá strana nemusí mať pritom ani len tušenie. Vyslovené slová však už nikdy nevezmeme späť.

večne chrliaca sopka:

Tipujem, že ste sa stretli už aj s takýmto typom ľudí, teda večne nahnevaných, snáď na celý svet, a pokiaľ aj nie sú práve nahnevaní, tak si vedia ten dôvod nájsť. Takmer na počkanie.

Dokonca na túto tému existuje aj milý vtip s krtkom, ktorý si chce od ježka požičať lopatku. No kým príde k tomu ježkovi, tak v mysli sa mu rozbieha celý príbeh (pamätáte? naše myšlienky – scenáre) o tom, že mu ježko určite nepožičia tú lopatku a tak ako rýchlo myseľ dokáže vymýšľať dôvody prečo by asi tak ježko lopatku nepožičal, tak úmerne s tým sa zvyšuje krtkov hnev. Viete čo sa stane keď príde k ježkovi?

Nahnevane mu hodí kameň do okna s tým, že nech si nechá tú lopatku keď je taký lakomý. No a ježko, tak ten nemá ani páru o tom, čo sa to vlastne deje.

Pre tento typ ľudí je rozhodne prvotné nájsť samotnú príčinu svojho hnevu. Tzv. predýchavanie hnevu alebo počítanie do 10 a pod., je skôr takou prvou pomocou keď sa nás vôbec hnev začína zmocňovať.

občas sa nám zdá, že nás naše emócie úplne pohltia, a nie vždy je ľahké, pozrieť sa tvárou v tvár tým menej príjemným, no odmena je zaručená (foto zdroj: pixabay)

Prakticky

  • čo je za tým, alebo ako odhaliť príčinu hnevu, či inej emócie

Na začiatku tohto rozprávania o hneve ste si zodpovedali dve otázky a predpokladám, že ste si snáď aj zapísali odpovede. Ak nie, svet sa rozhodne preto nezrúti (a mňa tým nenahneváte). No pokiaľ máte tú odpoveď zapísanú tak vás poprosím, aby ste sa na ňu znovu pozreli.

Odpovede môžu byť rôzne, môžete tu mať hotový príbeh, no i len jedno slovo. Prejdeme si to teraz pekne aj za pomoci príkladu, ako to asi môže vyzerať.

• Naposledy ma nahnevalo: keď ma muž nepočúval, čo som mu hovorila. 

• Vždy ma strašne vytočí: keď mi ľudia skáču do reči.

Tak teraz sa pozrieme za oponu tohto hnevu, alebo ak vám pomôže lepšie predstava nakuknutia pod pokrievku, tak si pokojne predstavte ako zdvíhate pokrievku. Podstatné je, čo je za tým.

To že mi totiž niekto skočí do reči je len spúšťačom. Keď si predstavíte veľký ovládací panel, tak presne viete, že keď stlačíte to pravé žlté tlačidlo v treťom rade (skok do reči) udeje sa presne toto (nahnevám sa).

No ale poďme ďalej.

V tomto prípade by sme tu mohli odhaliť, že je za tým téma pozornosti. A otázky, ktoré je tu potom na mieste preskúmať by mohli byť tieto:

• nakoľko som ja sama pozorná voči sebe a svojim potrebám?

• je nejaká konkrétna udalosť, ktorá spôsobila, že sa musím usilovať o pozornosť druhých? (nehľadajte zdĺhavo, zväčša to prvotné čo nám napadne je správne a nech vás neprekvapí ak to má koreň v hlbokom detstve);

• čo by sa stalo, ak by mi moje okolie nevenovalo svoju pozornosť? Ako by som sa cítila?

Tieto otázky ma môžu priviesť ešte hlbšie a tak môžem teda napokon odhaliť, že za prvotným hnevom z toho, že mi ľudia skáču do reči, cez to, že mi nevenujú pozornosť, je v skutočnosti otázka mojej vlastnej hodnoty. Môžem napokon zistiť, že tu vzniklo presvedčenie, že nie som dosť dobrá.

ak nevnímame svoju vlastnú hodnotu, sme ľahšie manipulovateľní (foto zdroj: pixabay)

Scenáre môžu byť naozaj rozmanité, tak ako samotné príčiny. No vo chvíli keď viem príčinu, môžem s danou témou pracovať. A tak keď si v tomto vzorovom prípade vyriešim otázku svojej vlastnej hodnoty, tak s najväčšou pravdepodobnosťou toto žlté tlačidlo na stláčanie prestane byť také citlivé a zároveň je veľmi pravdepodobné, že to, že mi budú ľudia skákať do reči tiež vymizne.

Vrátim sa ešte na chvíľu k tomu, že hnev môže byť konštruktívny.

Hnev je obrovská energia, vďaka nemu si môžeme o sebe uvedomiť hodne podstatné skutočnosti. No je tu ešte niečo. Ak dlhší čas žijeme v tzv. sivej zóne, nemáme na nič silu, energiu, zmáha nás letargia, potom hnev je práve tá emócia, ktorá nám pomáha vôbec zdvihnúť sa z gauča a byť viac aktívny. V tomto prípade, je to hnev, ktorý nám dáva silu konať, to čo sme možno už dlhé mesiace odkladali.

To sú aj tie situácie, keď len postupne všetko ukladáme do garáže, lebo sa nám jednoducho v danej chvíli nechce veci riešiť inak. A potom príde deň, kedy toho máme už jednoducho dosť. Celé mesiace ste sa možno nevedeli premôcť aby ste tú garáž vypratali a zrazu ako vás celý ten neporiadok, že neviete nikdy nič nájsť nahnevalo, tak máte kopec energie a pustíte sa do toho.

Cieľom je teda nielen vedieť sa pozrieť na svoje emócie, nech už sú akékoľvek, vedieť si pripustiť, že súčasťou života sú aj tie menej príjemné, no tiež vedieť sa pozrieť aj za oponu, prečo tu táto emócia je a čo mi v skutočnosti hovorí.

Majte nádherný deň

Zu💖

Zuzana Zrneková
Moja životná kríza sa stala mojím darom. Tento dar ma viedol späť k sebe samej. Dnes preto sprevádzam ženy, ktoré túžia spomenúť si na čistú esenciu svojho JA a žiť ju. Som žena, ktorá stála na prahu smrti, milujem fotenie a makrá zvlášť a mojou vášňou je tanec Viac o mojej ceste sa môžete dozvedieť tu Můj příběh si přečtěte zde >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.