Čomu skutočne veríš?

Otázka na prvý pohľad možno zvláštna. Ak ste sa počas uplynulých mesiacov venovali poctivo 12-tim otázkam, tak hodne presvedčení ste už vyložili na stôl. O niektorých ste si možno uvedomili, že ani nie sú vaše, že ste ich len prosto prevzali.

V hľadáčiku tentoraz budeme mať tému, na prvý pohľad možno trošku kontroverznú, a to tému spiritualita.

Nepôjde nám však o žiadne náboženstvo či cirkev. Pôjde nám o to, čomu skutočne z hĺbky srdca veríte Vy sami, o vaše vlastné hodnoty, o vaše vlastné memorandum života, vnútorný mier, odpustenie, vďačnosť, ukotvenie v našom vlastnom živote. Prosto o našu duševnú hygienu.

Téma teda vcelku rozsiahla, čo poviete?

AHA momenty

V živote každého jedného z nás nastávajú okamihy, keď prosto “vieme”. Žiadne argumenty nie sú dostatočné na to, aby nás presvedčili o opaku. Verím, že sú to presne tie okamihy, v ktorých ku nám hovorí to naše múdre JA či duša.

Mocné okamihy, ktoré radi nazývame aj AHA momentami. Okamih, keď sa poznanie duše jasne zrkadlí v našom tele a mysli. No nielen to. Spojí sa v jednom bode, v našom vedomí.

AHA momenty sú potenciálom, možným bodom obratu. Často počúvam o AHA momentoch, no zároveň takmer jedným dychom aj to, že akoby to na ďalší beh života nemalo vplyv. Prečo? A došlo teda skutočne k tomu stretnutiu duše a mysle v prežitku nášho tela a emócií?

Áno, často potom nastupujú pochybnosti. Verím však, že AHA moment je bod zlomu, ktorý prináša potenciál nasmerovať náš život možno trošku inými cestičkami. Lenže to si žiada aj zmenu návykov a ak nevieme celkom ako na to, tak napriek silnému AHA momentu skĺzneme späť do starého spôsobu života.

Napr. celkom jasne v určitom okamihu pocítite a viete, že je čas zmeniť váš spôsob stravovania. No ako na to? Začnete si študovať a hľadať, čo je pre vás to najlepšie, vyhľadáte možno aj radu odborníka. Toto je téma, v ktorej sa poľahky dá stratiť a ak v nej začnete tápať, tak s najväčšou pravdepodobnosťou skĺznete do vášho predchádzajúceho spôsobu stravovania a sem tam si spomeniete, že asi by to šlo aj inak.

Ten úžasný AHA moment sa stane len spomienkou, hoci silnou, no jej potenciál ste nepretavili do života.

Manifest života

Začnite si spisovať čomu skutočne veríte. Ideálne je spísať si práve tie AHA momenty a vyniesť na svetlo poznanie, ktoré bolo sprievodným javom. Počítajte s tým, že to nebude tak celkom úloha na posedenie, skôr dobrodružná objavná cesta.

Prečo je dobré spísať si svoj manifest? Manifest je vyjadrením vašej hlbokej pravdy, priorít a hlavne hodnôt, v ktoré z hĺbky srdca veríte. Vo chvíli, keď máte jasno vo svojich hodnotách, v tom, čo je pre vás skutočne dôležité, máte k dispozícii váš vlastný osobný kompas na cestu životom.

Pomáha nám vo chvíľach keď sa nevieme rozhodnúť, sme na rázcestí. V tom okamihu si položte jednoduchú otázku a to či je to v súlade s vašimi hodnotami, či je to vaša priorita.

S jeho spísaním sa príliš neponáhľajte. Aj keď by mal odrážať to hlboké v nás, pokojne sa nechajte inšpirovať. Avšak prv ako si nejakú premisu vezmete do toho svojho manifestu, spýtajte sa sami seba: je to ono? Môže sa to zdať ako bezvýznamná otázka, no keď si ju položíte, budete vnímať, či to tak je, alebo nie a teda či s tým skutočne rezonujete.

Začnite radšej v malom, majte ujasnených hoci len niekoľko jasných bodov, no s pocitom, že vyvierajú z hĺbky vás samých.

Niečo z môjho manifestu nájdete aj v Môj príbeh

• Viem, že jedinou osobou s ktorou určite budem až do konca svojich dní som ja sama.
• Ja som tým človekom, s ktorým som sa narodila a s ktorým aj zomriem, vnímam, že toto je ten prvý vzťah, ktorý je potrebné naplniť láskavosťou a súcitom. Som hlboko presvedčená o tom, že naše vlastné JA každého z nás je nádherným vyjadrením božskej iskry.
• Verím, že každý z nás môže žiť toto svoje nádherne žiarivé JA.

Áno, verím, že to naše malé pozemské JA sa dokáže v tomto živote aj zamotať. Občas to vyzerá ako tragédia. No zároveň som presvedčená, že niekde v hĺbke každý z nás má ten svoj maják, tú iskru, ktorá rozžiari náš život, a dokáže nás nielen pozdvihnúť a vyviesť z bludiska, ale dokáže hotové zázraky.

Inšpirovať sa môžete napr. knihami Robina Sharmu – Mních, ktorý predal svoje Ferrari – v tej prvej nájdete prehľad denných rituálov a v knihe Tajné listy od mnícha, ktorý predal svoje Ferrari – tu predstavuje talizmany a toto je niečo čo napr. ja sama stále používam.

Tieto talizmany, mám každý rok, ako dôležitú pripomienku, vložené do svojho diára alebo bullet journálu v závislosti na tom, čo práve používam.

Čo ak by vám zostával rok života? Ako by váš život vyzeral? Je to práve nástroj hrozby smrti, ktorý nám môže byť nápomocný v ujasnení si našich hlbokých hodnôt. Keď som pred niekoľkými rokmi čelila zhubnému nádoru, zrazu všetky tie starosti, ktoré som si dovtedy robila, boli nepodstatné.

Odpovedzte si na otázku: Keď moja duša pôjde späť a obzrie sa, čo uvidí?

Vnútorý mier

Pre mňa je veľmi dôležité cítiť harmóniu medzi telom a dušou. Bola som ešte pubertiačka, keď som si to uvedomila a tiež, že toto je to, čo chcem vo svojom živote zažívať. Keď sa obzriem ale späť za svojim životom, tak to tak moc nevyzerá. Dlhé roky som žila len pre prácu a nič iné pre mňa neexistovalo. Jedného dňa si to však vybralo svoju daň.

A tak som musela svoj život tvoriť nanovo. Paradoxné je, že týždeň predtým ako sa môj život prevrátil naruby, som si do svojho denníka, kde si píšem akutálne osvojované zvyklosti a rutiny celkom spontánne napísala – Bod obratu. A ono to skutočne prišlo a ja som dostala novú šancu na život.

Ako si to teda usporiadať? Prvé bolo samozrejme potrebné ujasniť si, aké hodnoty, čo je pre mňa samú dôležité, i to ako chcem žiť. Aké nástroje sú práve pre mňa tie najlepšie? Áno, nástrojov a techník je nepreberné množstvo. A niektoré poznáte už od detstva.

Spomínate si na večernú rozprávku Macko Uško? Každý diel začínal pesničkou. Potom Macko vyrozprával čo v ten deň zažil so svojimi kamarátmi a aj to, čo im to prinieslo. V príbehoch Macka Uška to boli prevažne poučenia. Nakoniec znovu zaspieval, aby sme vedeli, že je čas ísť spať.

Je to v skutočnosti veľmi starý rituál, na konci dňa si urobiť reflexiu. Sharon Lechterová hovorí o tom, ako jej každý večer už od malička otec kládol pred spaním jednu otázku. Tá otázka bola: Urobila si dnes niekoho šťastným?

Áno, večerný rituál reflexie môže pozostávať hoci aj z jednej otázky. Vyberte si takú, ktorá smeruje k vašim hodnotám, zvlášť k tej, ktorú si nadovšetko ceníte.

Steve Jobs si naopak kládol otázku každé ráno. Pýtal sa: Keby bol tento deň môj posledný, chcel by som robiť to, čo sa dnes chystám robiť? Ak po viacero dní odpoveď na túto otázku bola “nie”, bolo jasné, že je potrebné niečo zmeniť.

Ráno je pre mňa najposvätnejší čas z celého dňa. Čas rozdýchať sa do nového dňa, a čas rozjímania, jemná joga a preto ranné rituály a rutiny sú pre mňa tak nejako viac napĺňajúce.

Vyberte si, čo je pre vás to najvhodnejšie. Každá aktivita môže byť malou meditáciou, stavom kedy sme plne ponorení v jej toku. Tak má napokon i inú kvalitu, stáva sa hodnotnejšou a naviac nás tak nevyčerpáva. No a napokon to je aj cesta zažívať viac flow vo svojom živote.

Odpustenie

Dotknem sa len toho podstatného, a tak ako to vnímam ja. Priznávam, dlho mi trvalo kým som si ujasnila jednu vec. O čo išlo? Išlo o to, uvedomiť si a prijať, že odpustenie neznamená, to že tým súhlasím s konaním, ktoré bolo pre mňa zraňujúce.

Odpustenie je hlavne pre nás, pomáha nám oslobodiť sa od toho bolestného čo sme zažili, čo nás ťaží.

Nech už sme zažili čokoľvek bolestné, smieme odpustiť. Len tak môže to zranené miesto v nás samých byť zahojené. Áno, slovíčko “smiem” je naozaj čarovné. Vždy, keď sa nám zdá niečo až moc ťažké, nedosiahnuteľné, vezmite si ho pokojne na pomoc.

Odpustenie vnímam v troch rovinách a jeden čas som veľmi intenzívne, deň čo deň, pracovala s nasledovnou “modlitbou”:

Vo všetkých rovinách, časoch a priestoroch z celého svojho srdca,

• odpúšťam všetkým, ktorí mi ublížili, vedome či nevedome,
• prosím o odpustenie všetkých, ktorým som ublížila, vedome či nevedome,
• odpúšťam si všetky ublíženia, ktoré som si spôsobila vedome či nevedome.

Ďakujem za milosť Božiu, ktorá ma vedie životom.

A čo Boh?

Aby si objavil najvyššiu pravdu, ktorú človek už celé tisícročia nazýva Bohom, musíš sa oslobodiť od náboženstva a akýchkoľvek autorít. Až potom zistíš, či existuje Boh.

Džidda Krišnamurti

Stalo sa to minulý rok. Jednej noci som mala čudesný sen o zvláštnej krajine. V tej krajine ženy uctievali Veľkú Matku. No nijako sa to nepodobalo na to, čo som doteraz poznala. Každé ráno si v posvätnej úcte česali a zapletali vlasy, vkladali do nich kvety a všetky tie ranné činnosti robili s posvätnou úctou k životu.

Ich modlitby boli ďakovné. Neprosili, nežiadali, len ďakovali. Ďakovali aj za to, čo sa ešte v ich živote neprejavovalo. Ten sen bol tak silný, že som priamo cítila ich vieru, absenciu akejkoľvek pochybnosti, vnímala som tak silné pocity, akoby som bola toho celého súčasťou.

Už dávnejšie som mala zážitok s modlitbou, kedy som zrazu nemala slová a len som pocítila obrovskú vďačnosť. Už vtedy som vnímala, že tá najkrajšia a najsilnejšia modlitba je “ďakujem”.

Vždy som však mala zvláštny pocit, pretože Boha som mala skôr spojeného s mužským aspektom. Možno tým, že o Bohu sa stále hovorí, ako o nebeskom otcovi. A mne stále chýbal ten ženský prvok.

Po tomto živom sne som si potrebovala ujasniť čomu skutočne verím.

Verím, že je niečo viac, niečo čo nás presahuje, niečo čo sa odráža aj v nás samých a to je práve to, čomu hovorím Božská iskra.

Verím, že v modlitbe a meditácií dochádza k spojeniu medzi našim malým pozemkým JA, tým čo je v nás ľudské a tým, čo je v nás božské, aby nás naplnila jednota a harmónia.

V modlitbách sa ponáram do hlbokej vďačnosti za život, za všetku tú veľkoleposť a pole možností, ktoré sa akoby predo mnou otváralo.

No a meditácie sú pre mňa o ponorení sa do hlbokého ticha. Veľmi často tu vnímam niečo, čo si pamätám z momentov, keď som večer zaspávala ešte ako dieťa. Bol to veľmi zvláštny zážitok, ako “malé vo veľkom” a “veľké v malom”. Keď som bola staršia našla som slová, ktoré to vystihujú: v každej kvapke mora, je ukryté celé more.

12 otázok

1. Čo prvé sa vám vybaví keď sa povie spiritualita?

Je dosť možné, že vám hneď naskočia prvé myšlienky, vety, ktoré ste počúvali už od detstva. Prosím zaznamenajte si to. Či už vám vyskočil len nejaký obraz, poznačte si to prvotné.

2. Čo pre vás spiritualita vôbec znamená?

Preskúmame myšlienky. Čo ste počúvali už od detstva? A čomu v skutočnosti veríte vy sami? Zaznamenávajte si tak ako vám to v mysli vyskakuje.

3. Čo pri tom cítite?

Sledujte čo cítite, keď sa vôbec touto témou zaoberáte. Opäť len si poznamenajte jedným, či dvomi slovami emóciu ktorá je najsilnejšia.

4. Čo vnímate vo svojom tele?

Rovnako by sme sa mohli spýtať aj kde v tele cítite danú emóciu najsilnejšie? Ako vaše telo pri zmienke “spiritualita” vôbec zareagovalo?

Tak napr. to prvé čo vám naskočí je kostol a nedeľné vyzváňanie zvonov, v mysli vám nabehnú rovno slová o tom, že ste hriešny, máte nepríjemný pocit v bruchu a celé telo je akési stuhnuté.

No možno je to úplne inak a vy priam žiarite blahom, pretože spiritualita pre vás znamená posvätnosť v každom dni, v každom okamihu.

Aj keď je niekedy ťažké oddeliť to takto po kúskoch – teda prvotná reakcia – myseľ – emócia – telo, odporúčam si to vyskúšať. Sledujeme nimi to, čo pre vás daná téma vôbec znamená. A presúvame sa k piatej otázke.

5. Aká je moja najkrajšia vízia?

Tieto odpovede budú v závislosti od toho čo pre vás samých vôbec spiritualita znamená. Ak je to pre vás vnútorný mier, ukotvenie v živote, či je to prosto len duševná hygiena, odpovede o najkrajšej vízii budú rôzne.

Pustite sa do písania a spolu s tým, ako píšete si predstavujte daný ideálny stav.

6. Moje prečo – prečo to vlastne chcem?

Takže prečo to vlastne chcete? Zamyslite sa zároveň aj nad tým, čo sa stane ak tento ideálny stav dosiahnete a čo sa stane ak nie, ak váš život bude prosto bežať tým doterajším spôsobom a smerom.

7. Aká je moja motivácia?

V súvislosti so spiritualitou vám zrejme otázka motivácie bude jasnejšia aj v súvislosti s otázkami č. 8 a 9.

Tieto dve otázky – teda naše prečo a motivácia, sú takou dvojičkou, no zároveň je to ten pevný bod o ktorý sa môžete oprieť v náročných momentoch.

8. Aký je ten prvý krok, ktorý môžem práve teraz urobiť?

Hodne ste si už toho ujasnili a teraz to prichádza. Táto otázka by tiež mohla znieť:

Čo je tá najjednoduchšia vec, ktorú môžem práve teraz urobiť?

Malo by to byť niečo, čo v pohode viete zrealizovať do 12 hodín. Zapíšte si to, tak, aby ste si potom mohli označiť splnené. Ten prvý krok, zvyčajne býva aj najťažší a preto je dôležité venovať mu pozornosť. Ak ho budete vidieť napísaný na papieri a naviac odškrtnutý ako splnený, budete vedieť, že aj tie ďalšie kroky môžete dosiahnuť, aj keď budú možno náročnejšie.

Napr. si ujasníte večernú otázku reflexie práve prežitého dňa. Alebo sa rozhodnete, že budete meditovať každý deň na začiatok 7 minút. V tomto bode, to znamená, že tomu vo svojom časovom harmonograme vyhradíme svoje miesto.

9. Aký nový návyk môžem v najbližších 28 dňoch zaviesť do svojho života? A aký návyk zároveň púšťam?

Takže čo počas nasledujúceho obdobia môžem každý deň urobiť, aby som sa priblížila k svojmu ideálu?

10. Ako to bude vyzerať po zavedení týchto zmien v mojom živote v tejto oblasti?

Teraz sa opäť trošku zasnívajte. Ak úspešne zavedieme nový návyk a jedného sa na oplátku vzdávate, ako to bude vo vašom živote vyzerať?

11. Aké by bolo moje nové “heslo”, vyhlásenie v danej oblasti?

Ujasnite si, čo pre vás spiritualita znamená, formulujte svoju jasnú a podpornú vetu (v pozitívnom znení), mala by s vami rezonovať na najhlbšej úrovni, môžete sa tiež priamo zamerať na konkrétnu charakterovú vlastnosť, ktorú si chcete osvojiť, či prehĺbiť teda napr.

Hlboko verím, že v každom z nás žije Božská iskra.

12. Aké to bude o mesiac – tri – šesť – dvanásť?

Je to taká malá kontrola. Na chvíľu si zatvorte oči a ponorte sa do toho, ako to bude vyzerať mesiac od dnešného dňa, a ako o tri, šesť a dvanásť mesiacov.

Zároveň si poznačte aj vo vašom diári takú malú kontrolu o mesiac – tri … Ide o to, že keď uplynie tých prvých 28 dní, tak sa na chvíľu zastavte a zamyslite sa, čo reálne vám nový návyk priniesol a aký nový návyk môžete do svojho života zaviesť (na oplátku, aký návyk/zlozvyk zároveň púšťate).

Záverom:

Ak ste dočítali až sem, moc si to vážim. Táto téma je hodne obsiahla, odráža niečo hlboko v nás, veď tu sa už dotýkame samotnej duše.

Buďme pozorní k našej nádhernej duši, načúvajme jej jemnému hlasu. Aj keď si občas nie sme istí, či je to skutočne naša duša, ktorá ku nám hovorí. Buďme vnímaví k emóciám osamelosti, lásky jednoty, utrpenia z ťažoby radosti a jasnosti. Vtedy ku nám hovorí naša duša a spomína si na jednotu, od ktorej sa pri púti na túto zem oddelila.

Majte nádherný deň

Zuzana