Kniha Tvojho života – II. časť: keď prevládajú traumy
Čo teda robiť, keď vo vašom životnom príbehu prevládajú traumatické zážitky a vy nevidíte na danej situácii nič dobré? Cítite tak akurát bolesť, ublíženie, či zúfalstvo ako z toho všetkého von. Áno, uznávam sú situácie, ktoré sú skutočne náročné a dajú zabrať viac ako by nám bolo príjemné.
Existuje jeden citát a priznávam, už neviem kto je autorom týchto slov a ako presne znie, je to však zhruba v tomto zmysle:
Keď sa ti zle vodí, pozri na tých ktorým sa dobre vodí a naplníš sa nádejou.
Keď sa ti dobre vodí pozri na tých, ktorým sa vodí zle a naplníš sa pokorou.
Prečítajte si ho ešte raz a ujasnite si, či s týmto tvrdením súhlasíte.
Ja len čiastočne. Keď mi bolo totiž ťažko, tak mne pomohol nielen ten pohľad na tých ktorým sa dobre vodí, no zároveň i na tých, ktorí sú na tom ešte horšie ako ja. V konečnom dôsledku to pre mňa totiž znamenalo to, že som si povedala: mám vlastne šťastie, sú ľudia, ktorí sú na tom oveľa horšie.
Moje ťažkosti sa tak zrazu javili o dosť menšie. Stačila jednoduchá zmena uhlu pohľadu.
Viem, že sú momenty, kedy sa nám javí situácia ako bezvýchodisková, no pamätajte na jednu vec: Všetko je umenie možného.
V rámci terapie The Journey v procesoch využívame aj jeden pozoruhodný nástroj a tým je zmena spomienky. Zo začiatku keď som sa o ňom učila a používala ho, som nad tým až tak nerozmýšľala.
Až postupom času som pochopila jeho silu. Tento nástroj je v skutočnosti postavený na jednej obdivuhodnej vlastnosti našej mysle. Naša myseľ je tvárna a je na nás ako s ňou budeme pracovať, na čo sa zameriame. Samozrejme neznamená to, že sa silou mocou budeme tváriť že nič sa nedeje, keď nás ťaživá situácia tlačí ako kliniec v topánke. No máme možnosť voľby. Môžeme sa umárať, aké to máme ťažké, no môžeme voliť i iný pohľad na celú záležitosť. Túto voľbu máme plne vo svojich rukách.
Vráťme sa však ešte na chvíľu k tomu obdivuhodnému nástroju zmeny spomienky. V jednom pokuse sa tím psychológov snažil dokázať, že je možné ovplyvniť našu pamäť, teda udalosti na ktoré si pamätáme, či sa domnievame že si ich pamätáme. Išlo tu o to, že psychologička vybavená základnými životnými reáliami v rozhovore kládla otázky, či si daná osoba spomína na to či ono.
Začínalo to nevinne. Teda udalosti, ktoré boli jasné, v podstate nespochybniteľné, ako napr. keď ste mali 12 rokov žili ste v Memphyse. Testovaná osoba potvrdila. Nasledovalo niekoľko podobných tvrdení, ktoré boli vždy potvrdené. Až prišla na rad informácia ako: a to bolo vtedy keď ste sa zaplietli do tej bitky v obchode? Testovaná osoba to spočiatku odmietla. Nič také nezažila, na nič také si nespomínala. Psychologička však potvrdila, že takúto informáciu má od rodičov testovanej osoby.
Na ďalšom stretnutí pri zmienke o trestnej činnosti sa testovaná osoba už bránila o čosi menej, že by vôbec k niečomu takému malo dôjsť. Psychologička vždy čo to, k tomu príbehu pridala, a tak sa stával akoby plastickejší. O niekoľko sedení už samotná testovaná osoba verila, že takýto zážitok mala a sama dokonca o ňom rozprávala.
Napokon však psychologička odhalila pravdu. Tento príbeh sa nestal. Boli ste súčasťou testovania toho, ako je možné ovplyvniť myseľ a pamäť.
Čo bolo pozoruhodné, tak síce sa testované osoby akoby zžili s tým, že boli súčasťou príbehu s kriminálnym podtextom, no každému jednému sa uľavilo, keď sa dozvedel, že to tak nie je.
To podstatné však je, že naša myseľ bola schopná modifikovať udalosti z našich spomienok aj nie práve lichotivým smerom. O čo lepšie a ľahšie to potom pôjde tým opačným.
V procese zmeny spomienky teda ide o to, aby sme si danú situáciu prežili už s novým pohľadom, novým posilňujúcim vedomím.
zložte okovy (zdroj: pixabay)
Zložte okovy ťaživých situácii
Predstavte si celú tú situáciu znovu. Možno cítite že vám nebolo dovolené prejaviť sa tak ako ste to cítili. A tak môžete urobiť jednoduchú vec.
Zatvorte oči a predstavte si, že ste v absolútne bezpečnom prostredí a práve teraz môžete povedať – nahlas, čo vás v tom celom ťažilo, čo vnímate že vám spôsobilo v tej danej chvíli bolesť. Dajte to prosto zo seba von. Do pár viet, či len slov dajte celé jadro všetkej tej bolesti. Môže to byť napr. hoci len: Nedôvera.
Ak pociťujete bolesť a ublíženie, vo vzťahu s inou osobou, povedzte tejto osobe všetko čo máte na srdci, hoci len tak, že si ju predstavíte ako oproti vám sedí. V indiánskych príbehoch si znepriatelené strany sadnú spolu k ohňu aby si vyfajčili fajku mieru. Niečo podobné urobíte aj vy, hoci sa všetko odohrá len vo vašej mysli. Áno, toto je tá obdivuhodná vlastnosť našej mysle, že to dokáže.
Tento dialóg nemusí byť vôbec dlhý, to podstatné čo vás ťaží, to ako ste danú situáciu vnímali zhrňte do pár viet. A tak môžete tej druhej strane povedať, že vtedy a vtedy ste cítili bolesť, pretože vám neverila, nedôverovala.
Túto bolesť pustite von. Von z vášho tela, von z vašich myšlienok, von zo svojich ťaživých emócii. Môžete si napokon položiť aj niekoľko otázok:
- mala ma táto situácia niečo naučiť?
- je niečo čo sa z celej situácie ešte stále učím? (zvlášť ak k podobným situáciám dochádza opakovane)
- je možné túto lekciu už ukončiť?
- čo pozitívne mi táto udalosť priniesla?
- som pripravená odpustiť sebe i druhému zranenia ku ktorým došlo?
Celú situáciu môžete začať vidieť úplne z iného uhlu pohľadu. Obzvlášť ťaživé situácie si môžete prehrať so zmenou spomienky. Najskôr si však položte jednoduchú otázku:
Aké vlastnosti či postoj by mi boli pomohli túto situáciu zvládnuť lepšie?
Každú situáciu vo svojom živote zvládame najlepšie tak ako v danom okamihu vieme. To je asi prvé čo si treba uvedomiť. Možno celkom nevidíte, že by vám daná situácia mohla vôbec priniesť niečo dobré a práve preto si odpovedzte na túto otázku: Aké vlastnosti či postoj by mi boli v danej situácii pomohli zvládnuť ju lepšie.
Lepšie v tom zmysle, že v konečnom dôsledku sa cítite duševne posilnený. Pozor však, nie je tu nikto porazený. Ide skôr o win – win výsledok.
Môžete si uvedomiť, že vlastnosť ktorá by vám bola pomohla, je odvaha a dôvera postaviť sa sám za seba a povedať svoj názor. A tak si uvedomíte, že celá situácia sa odohrala len preto, aby ste sa to naučili.
Keď viete, že vlastnosti, ktoré by vám pomohli túto situáciu lepšie zvládnuť sú:
- odvaha povedať svoj názor,
- dôvera v seba,
- viera, že aj na mojom živote a názore záleží,
- vedomie, že som milovaná aj keď vyjadrím svoj názor,
tak si len predstavte ako sa postupne tieto vlastnosti stávajú vašou súčasťou.
Asi najjednoduchšie je predstaviť si, že ich vdýchnete a postupne sa rozlievajú do celého vášho tela, do každej jeho bunky i priestoru medzi bunkami, a zároveň sa stávajú súčasťou vášho vedomia.
Môžete k tomu využiť napr. predstavu kytice kvetov, z ktorých každá predstavuje nejakú vlastnosť, má nejakú vám vyhovujúcu farbu a vôňu. S tým totiž ako sa každá jedna vlastnosť stáva našou integrálnou súčasťou, je žiadúce si ju rovno aj precítiť.
Ja sama mám popravde najradšej predstavu toho ako ma takouto vlastnosťou presvetľujú a posilňujú slnečné lúče. Rozlievajú sa po celom mojom tele. Slnečné lúče majú schopnosť nás uvoľňovať, preto mne osobne to ide takto najľahšie. K tomu zvyčajne prichádza úplne automaticky predstava nejakej prírodnej scenérie, ale hlavne vône, ako vôňa čistej rannej rosy, lesa a pod. Je to teda hodne silný emocionálny zážitok.
A teraz si celú tú spomienku prehrajte odznovu, no s tým rozdielom, že všetky tieto nové vlastnosti, ktoré sa stali vašou súčasťou sú aktívne. Vnímajte svoje pocity. Aj keď na okolnostiach príbehu sa nič nemení, budete ju vnímať inak, odlišne.
Tým, že ste dovolili, aby sa tieto vlastnosti stali vašou súčasťou, tak v prípade, že dôjde k podobnej udalosti vo vašom živote bude pre vás oveľa jednoduchšie už reagovať inak.
A tak sa teraz vráťte k tomu svojmu životnému príbehu, k stránkam, ktoré ste si označili ako traumatické zážitky a spomienky. Každú jednu ošetrite vyššie opísaným spôsobom. Na koniec, kde ste si nechávali voľné miesto, napíšte tie posilňujúce vlastnosti, ktoré ste v tomto liečivom procese odhalili. Nechajte zmyť všetku bolesť, ktorú ste si až doteraz niesli so sebou.
Verte, že ste skvelí a úžasní.
Na začiatku zostala ešte jedna voľná stránka,
tá je určená pre vaše motto. Teraz keď ste preliečili aj svoje boliestky, mohli ste si všimnúť, že sa vám niektoré vlastnosti pokojne mohli aj opakovať. Je to v poriadku. Je dosť možné, že to patrí k vašej veľkej životnej lekcii, vašej životnej téme.
Popremýšľajte, či je nejaký citát na ktorý ste už niekedy narazili a stále sa v myšlienkach k nemu tak akosi vraciate. Nejakým zvláštnym spôsobom vás priťahuje. Vo svetle preliečenia vašich bolestných zážitkov si ho pripomeňte. Ako na vás pôsobí teraz? Akú silu z neho cítite? Mal by to byť citát, pri ktorom cítite, že sa dotýka vašej vnútornej sily. (Rozhodne sa prosím vyhnite citátom s ironickým podtónom.)
Napokon svoje životné motto si môžete sformulovať aj sami.
Ten môj veľký životný citát/motto je:
Láska je něco, co se muže dostat i k nejvzdálenejší hvězde pouze vaším milujícim pohledem.
Milujem ho, neprestáva ma fascinovať a hlavne tieto slová cítim ako pravdivé. Vlievajú do mojich žíl silu a jemnosť zároveň. Veľmi často ma dojíma až k slzám. Téma lásky a otvorenia sa láske je mojou veľkou životnou témou. Som skôr introvert a tak vystúpiť zo svojej ulity je niekedy hodne veľkou výzvou.
Názov knihy:
ste v minulej časti označili len ako Príbeh môjho života. No pokiaľ cítite, že to nie je tak celkom ono, pokojne tu pridajte aj niečo ako podtitul. To čo cítite, že lepšie a hlbšie vyjadruje vašu cestu životom.
Kapitolky s označením sen:
na tie životné obdobia, kde ste si nevedeli spomenúť po čom ste v danom období túžili ste si mali nechať voľnú stránku. Teda napr. nevedeli ste si spomenúť po čom ste túžili v období dospievania. Je to úplne v poriadku. Pozrite sa na ten prázdny priestor a nechajte ho chvíľu pôsobiť na seba. Len si vybavte vo svojej mysli to obdobie a položte si jednoducho otázku: Po čom som vtedy skutočne túžila? A začnite kresliť, nepremýšľajte zdĺhavo. Farebne, či hoci len skice obyčajnou ceruzkou. Nemusí ísť naozaj o nič veľké, o nič okázalé.
Ak ste napr. v tomto čase dospievania túžili po tých jemných prvých nesmelých dotykoch, objatiach a bozkoch, pretože ste tajne boli zaľúbená do svojho spolužiaka, tak si sem pokojne namaľujte hoci len veľké srdce. Vložte sa do toho, vnímajte ako sa tieto vaše túžby naplnili každým jedným ťahom ceruzky.
Každý deň máš šancu začať písať svoj príbeh odznovu
každý deň máš šancu … (zdroj: foto autorky)
V tomto bode teda máte zaznamenaný svoj doterajší životný príbeh, čriepky najdôležitejších udalostí, spomienok, ktoré sa nie náhodou vo vašej mysli prihlásili o slovo. A tak ste si poznamenali svoje:
- životné motto
- venovanie
- názov knihy a možno i podtitul
- meno autora – vaše meno (alebo vás to láka písať pod pseudonymom?)
a pre jednotlivé životné obdobia (detstvo, dospievanie, ranná dospelosť, …):
- svoj sen, svoju víziu
- to na čo radi spomínate
- to čo vás tak trošku straší v spomienkach
- vaše životné výzvy
Je to váš príbeh. Jedinečný ako vy sami. Pozrite sa však teraz na to trošku z odstupu, tak akoby ste čítali príbeh nejakej hrdinky z vašej obľúbenej knihy:
- aký je váš prevládajúci pocit z tohto príbehu teraz?
- ak by ste mali nájsť jedno slovo, či slovné spojenie, ktoré najviacej vystihuje tento príbeh, aké by bolo (napr.: boj, večné snaženie, bezstarostnosť, tápanie, …)
- aký smer tomuto príbehu túžite teraz dať?
- aká je vízia vašej hrdinky do budúcnosti?
- je niečo čo sa túži naučiť, dosiahnúť, zažiť?
- aké vlastnosti vás najviacej očarili a aké vnímate, že by bolo fajn na nich trošku „popracovať“?
- je niečo čo vo vás vzbudzuje obavy?
Na ďalšiu stránku teda napíšte II. kapitola, príp. si sem môžete dať znovu nejaký pekný citát, ktorý je podporný pre ďalšiu nadchádzajúcu etapu života. Teraz je totiž prvý deň z celého zvyšku vášho života a vy máte tú šancu začať písať svoj príbeh odznovu. Odpovedzte si tu na vyššie uvedené otázky. Je to nová kapitola vášho života.
Záverom mi dovoľte povedať jedno,
bola som svedkom i spontánneho vyliečenia. Bolo to úžasné a nádherné. Preto viem, že naše telá sú schopné neuveriteľnej regenerácie. A tým nemám na mysli len naše fyzické telo, ale i to tzv. emocionálne, i mentálne. Preto nech sme už zažili čokoľvek náročné a bolestné, vždy je cesta z toho von. Sme neuveriteľné bytosti. Všetko je umenie možného a my máme v sebe tú silu zmeniť to.
Mám pre vás ešte jeden tip.
Keď vám bude fakt ťažko, tak si len predstavte ako v samotnom strede vašej bytosti, či vo vašom srdci horí plamienok vašej esencie. To je to kým ste bez obalu tela, myšlienok či emócii. To čisté JA, ktoré sem prišlo s túžbou niečo zažiť, niečo sa naučiť.
Ten plamienok jemne horí, možno ho ani nie je celkom vidieť. No je tam. Nemusíte robiť nič, len vnímajte ako svetlo vašej duše, svetlo samotnej vašej esencie svieti, horí. Keď ho necháte, uvidíte čo sa stane.
Majte nádherne žiarivé dni
Zuzana
Keď sa nám život rozsype ako domček z kariet
Vieme aký je krehký. Domček z kariet i náš život. Spomeňte si na chvíľu…
Prečo sa rakovina vrátila, napriek všetkým tým nástrojom a technikám?
To je asi tá najzásadnejšia otázka. Takže, prečo? Chvíľu mi to trvalo, no napokon…
-
-
Vízia života 28.6.2023 -
Jeden deň a vízia 1.5.2023 -
-
Temná noc duše a pozemskí anjeli 4.1.2023 -
-