Dôležitá ingrediencia

10. júna 2013 – bol krásny letný deň. Vyzeral celkom bežne. Už nejaký čas som sa necítila vo svojej koži. No napriek tomu som si opäť nedopriala ten čas, aby som preskúmala to, čo by som s tým mohla urobiť. A tak deň plynul až prišiel večer. Večer, na ktorý nikdy nezabudnem.

Ten večer som si pri večernom sprchovaní nahmatala hrčku vo svojom prsníku. Vlastne sa čudujem, že som si to vôbec všimla. V mysli som stále viac riešila zadania z práce. No stalo sa. Bola som vydesená a znepokojená. Niekde z hĺbky zaznelo: a je to tu. Hneď na druhý deň som sa objednala k lekárovi a začala sa tak moja cesta k sebe samej. Nebudem tu popisovať celý priebeh, no o tom, čo mi najviacej na tejto ceste pomohlo si môžete prečítať tu: Životná kríza ako dar.

Rozhodla som sa urobiť jedno priznanie. Možno vás bude šokovať, no risknem to.
V jednom momente svojej cesty som došla do bodu, kedy som si uvedomila, že môžem aj zomrieť. Bol to veľmi dôležitý bod, dokonca by som povedala, že toto bol môj obratu. Teda ten bod, kedy udalosť, ktorá zasiahne do života dá zároveň šancu, aby sa život vydal iným smerom.
V tomto bode mi zrazu začalo byť veľmi dobre. Môj uhol pohľadu sa zmenil. Zrazu som videla, že starosti, ktoré som si dovtedy robila a toľko si s nimi lámala hlavu boli nepodstatné. Zoči voči hrozbe smrti sa zdali byť priam smiešne. A tak paradoxne v čase kedy som čelila zhubnému nádoru, mne bolo najlepšie.
Život plynul ďalej. Vrátila som sa do práce s novým odhodlaním a novou silou. Postupne sa znovu začali objavovať starosti každodenného života. Ako však žiť ďalej po niečom takomto? Musela som sa vysporiadať s tým, že moje telo sa zmenilo, prijímať ho a milovať i takto zmenené. Zmenil sa môj pohľad na život, no ako znovu nepadnúť do tej pasce každodenných starostí, pri ktorých zabúdame na seba? A hrozilo mi to?
Nuž áno hrozilo. Už raz som to totiž zažila. Ako mladučká 14-tka som sa dostala na hranicu medzi životom a smrťou. Môj pohľad na život sa vtedy tiež zmenil, no v tej bežnej každodennej realite úloh a povinností sa pomaly niekde do úzadia dostávalo to podstatné. Ako žiť ďalej, keď celé okolie, celá spoločnosť je nastavená nejakým spôsobom, a ide v určitom prúde? No čo ak to Vy cítite inak? Nájsť v tomto celom to svoje miesto nebolo vôbec jednoduché.
Teraz som už teda vedela, že táto hrozba tu je a že z pohľadu celostného vyliečenia si potrebujem nájsť to svoje miesto v živote, spôsob života tak, aby to, čo mi bolo bolestným spôsobom pripomenuté som už nikdy nezabudla.

láskavá starostlivosť (zdroj: pixabay)

 

O niekoľko rokov na to, som vstúpila do jedného online programu. Bol zameraný na spojenie vonkajšej a vnútornej krásy. Ten rok som opäť hodne pracovala a tento program som si darovala za odmenu. Túžila som trošku sa rozmaznať, ale hlavne mala som silný pocit, že do toho mám ísť. A tak som počúvla svoju intuíciu.
Keď som začiatkom ďalšieho roka rekapitulovala ten predchádzajúci a hodnotila čo bolo pre mňa najväčším prínosom, automaticky mi vyskočil práve tento program. Zdalo sa mi to zvláštne a tak som túto myšlienku zahnala.
Dala som si dokonca niekoľko dní na to, aby som naozaj zodpovedne vyhodnotila to, čo bolo pre mňa v predchádzajúcom roku najväčším prínosom. No odpoveď bola stále rovnaká.
Musím priznať, že som zo začiatku bola z toho dosť zmätená, no keďže odpoveď bola stále rovnaká, rozhodla som sa ju preskúmať.

Prečo bolo také ťažké prijať túto odpoveď?

  • tento program bol pre mňa ako láskavé pohladenie;
  • celú túto cestu som si užívala a rozmaznávala sa;
  • tešila som sa na každý ďalší deň a na cvičenia ktoré tu boli;
  • vôbec som sa nenamakala, šlo to ľahko,
  • cítila som radosť a ľahkosť svojho bytia;
  • bolo mi dobre v tomto podpornom virtuálnom kruhu žien;
  • milujem farby a tak som sa vyhrala aj s „farbičkami“;
No a práve to, že som si túto cestu užívala ma miatlo najviacej. Znie to asi čudne, no bola som zvyknutá, že všetko si treba odmakať. A zrazu tu bolo niečo, čo som si fakt užívala, napĺňalo ma radosťou a bolo mi prosto dobre.
Chvíľu mi veru trvalo kým som si uvedomila všetky súvislosti a uvidela som ich až s odstupom času.
Ruku na srdce, aký je váš život? Ako žijete? Ja som dlhé roky žila ako dobre naprogramovaný stroj. Dominantné sa pre mňa stali povinnosti a úlohy. Tie mi pomáhali zapadnúť do tohto sveta, tak aby som mu vyhovovala.
Na svojej ceste späť k sebe samej som sa musela rozpomenúť na to čisté JA, ktoré prišlo do tohto sveta.
Bol to určitý paradox, pretože som naozaj nečakala, že by práve tento online program tak zasiahol do môjho života. No stalo sa.

Čo je teda tá tajná ingrediencia?

Je ňou ľahkosť. Ľahkosť bytia.
Teda opak toho byť stále v strehu, snažiť sa mať všetko pod kontrolou, podávať vždy a za každých okolností bezchybný výkon, ktorý keď sa nepodarí, tak sa budem užierať.
Zároveň nejde o to, aby sme niečo podceňovali, tvárili sa že niečo neexistuje či boli flegmatickí, alebo sa snažili byť za každú cenu úžasne pozitívny. Z dlhodobého hľadiska nám to nepomôže, skôr nás bude vyčerpávať.
Čo je teda tá ľahkosť? Dlho som premýšľala ako vôbec opísať a priblížiť tento stav a opísala by som to asi takto:
Je nádherné letné ráno. Vzduch ešte naplnený rannou sviežosťou a vy si sadáte na terasku so šálkou voňavej dobrej kávy. V tejto chvíli nemusíte vôbec nič a tak si vychutnávate ten okamih. Pozorujete prebúdzajúci sa deň. Vnímate spev vtákov i rastúci ruch prichádzajúci z ulice. Áno, viete že vás čaká náročný deň, viete, že to bude výzva, viete, že ste urobili všetko čo bolo vo vašich silách a tak viete, že to zvládnete najlepšie ako to práve teraz viete. Napĺňa vás to určitým pokojom, dôverou v seba, dôverou v život sám.

oslava ženstva (zdroj: pixabay)

Popravde v krízových situáciach som si asi vždy vedela uchovať chladnú hlavu. Horšie to bolo v každodennom živote, pri všetkých tých bežných denných starostiach, úlohách, či povinnostiach. No nám ide skôr o ten každodenný život, aby ten bol čo možno najlepší, aby sme nemuseli padať na samotné dno a odtiaľ sa prácne vyhrabávať.
Svoje rozhodnutie vstúpiť do tohto programu, hodnotím ako jedno z najlepších v mojom živote. Dlho som premýšľala nad tým, prečo práve tento program, ktorý sa zameriaval na spojenie vnútornej a vonkajšiej krásy bol pre mňa taký významný a uvidela som to celé aj v širších súvislostiach a vďaka tomuto programu:
  • všetko dovtedajšie učenie, akoby konečne zaklaplo do seba;
  • prestala som brať seba a všetko čo sa v mojom živote deje tak strašne vážne;
  • spolu s tým som získala určitú ľahkosť a o polovicu menej starostí; ľahkosť, ktorá sa premietla do môjho každodenného života;
  • tento program mi pomohol vysporiadať sa s mojím zmeneným telom;
  • ujasnila som si svoj spôsob líčenia a tak si už nekupujem niektoré prípravky, ktoré som vždy takmer nepoužité po čase spotreby vyhadzovala;
  • upratala som si jednak vo svojej hlave ako to mám a ako to vnútorne cítim a čuduj sa svete viac som sa nestretla s kritikou ohľadom môjho líčenia (milujem červené pery 🙂
  • ako žena som si dopriala láskyplnú podporu v kruhu žien a to po niekoľko týždňov – to vnímam, že je jedným z úžasných benefitov online programov, pretože práve pri tej intenzívnej podpore počas niekoľkých týždňov už máme väčšiu šancu zmeniť aj svoje návyky, a ešte k tomu na to nie sme sami; teda nielen to, že netreba nikam cestovať, ale v papučkách a kedykoľvek mi to počas dňa vyhovuje, no tiež že sa kedykoľvek môžem vrátiť k textom a videám
  • niekoľkotýždennú podporu vnímam, že práve to je úžasné pri zmenách v našom živote;
  • no a napokon niečo, čo by vydalo na celý článok a ja dúfam, že sa mi podarí nájsť tie správne slová, aby som vám to priblížila:
v celom tomto kurze, tak ako som to vnímala ja, išlo o spojenie vnútornej a vonkajšej krásy – dôraz teda nebol na tom čo nie je v poriadku a čo by bolo treba naprávať, riešiť, skôr na tom či to ako to teraz mám naozaj je v súlade s tým ako to vnútorne cítim, vnímam.
Je to niečo čo si môžeme zobrať do svojho každodenného života, porezať sa trošku iným spôsobom.
Skutočne verím, že vo svojej podstate sme v poriadku. No možno sme uverili niečomu o sebe, čo zahmlilo to naše čisté, žiarivé JA. Verím tomu, že už len uvedomenie si toho, že som v poriadku robí veľké divy, no a s podporou to opäť ide o niečo ľahšie – oslobodiť sa od obmedzujúcich návykov.
Urobím ešte jedno priznanie.
Keby mne niekto pred tými niekoľkými rokmi povedal, že mám dať seba na prvé miesto vo svojom živote, priznám sa, asi by som ani nerozumela o čom hovorí.
No dať seba samú do pozície, že sama sebe som tou najlepšou priateľkou, to už ide o čosi ľahšie. Napokon sama so sebou som od svojich prvých minút života až do tých posledných. Nie je žiaden iný človek, s ktorým by som tu bola 24 hodín denne po celý svoj život. A tak mi príde, že mať k sebe ten láskavý vzťah je životne dôležité. Mne v tom hodne pomohol práve online program Magicky ženská.

Keď som začala písať tento článok netušila som, že Miška Merinska v najbližších dňoch bude otvárať brány do nového ročníka a tak pokiaľ túžite sa trošku rozmaznať, trošku si dopriať láskavej starostlivosti, túžite trošku prebádať aké to je mať seba samú na tom úctivom prvom mieste, tak verte že môžete.
Pridávam link na preskúmanie programu so všetkými detailami ako vôbec prebieha:
Včera som bola Miškiným hosťom na webinári, ktorého téma bola „ja na to nemám„. Bolo to nádherné rozprávanie, o tom že môžeme vykročiť z tohto svojho presvedčenia, až som úplne zabudla, že o chvíľu budem zdieľať aj ja ten svoj príbeh cesty 🙂
Brány sú otvorené – ráčte vstúpiť

ráčte vstúpiť (zdroj: pixabay)

Tie ktoré to stihnete do piatku 20.04.18 polnoci budete ešte naviac odmenené darčekmi. Jedným z darčekov je úplne novučičký kurz, ktorý ešte nie je v ponuke a Miška sa v ňom venuje sebavedomiu – Magicky ženské sebavedomie.
Majte nádherné dni
Vaša Zuzana
Zuzana Zrneková
Moja životná kríza sa stala mojím darom. Tento dar ma viedol späť k sebe samej, k čistej esencií môjho JA. Po “hurikáne” menom rakovina sa stalo mojou hlavnou úlohou vybudovať nový život na troskách, ktoré mi zo života zostali. Som žena, ktorá stála na prahu smrti, milujem fotenie a makrá zvlášť a mojou vášňou je tanec Viac o mojej ceste sa môžete dozvedieť tu Můj příběh si přečtěte zde >>