4. vzácnosť – zmysluplná práca

V poradí štvrtou vzácnosťou je zmysluplná práca. Kto by ju nechcel však? Čo ale vôbec robí našu prácu tzv. zmysluplnou? Aký súbor kritérií by mal byť splnený? A najmä, aký súbor kritérií dáva zmysel práve vám samým? 

Kedysi som mala zamestnanie, mizerne platené, a veľmi často som si v tom momente, ako som ráno pri príchode do práce odomykala dvere, kládla tú otázku: čo tu vlastne robím? A predsa s odstupom času musím uznať, že to bola veľmi dobrá škola do života. Hádam, jedna z najlepších. Vtedy, veľa vecí nedávalo zmysel. Až neskôr som si uvedomila, že práve tu, bola napĺňaná jedna veľmi dôležitá hodnota, dôležitá pre mňa samú. Tou hodnotou bolo učiť sa nové veci a istá voľnosť v práci. V ďalšom zamestnaní to bolo hodne náročné, no ľudsky sme si veľmi dobre sadli. Nezažila som lepší kolektív, ako práve tam, na mieste, o ktorom som si myslela, že bude len dočasnou zastávkou. I to bolo pre mňa napokon nesmierne obohacujúce. 

Asi všetci poznáme také tie citáty v štýle, že keď robíš to čo miluješ, nemusíš si brať dovolenku. Tak trošku nás to vo vnútri môže poľahky začať nahlodávať. Začína sa naháňačka za akýmsi ideálom. No ja som mala možnosť stretnúť ženu, ktorá svoju prácu naozaj milovala a bola nadšená. Všimla som si však, že je vyčerpaná. Vo svojom nadšení tvorila nové a nové projekty. Zdalo sa jej, že nemusí ani oddychovať. To je mylná domnienka. Jej telo si začínalo pomaly vyberať svoju dať.

Nie každý z nás bude ako profesor Christiaan Barnard, ktorý vykonal niečo úžasné a zapísal sa tak do histórie medicíny. 

V jednom obchodíku s kaviarničkou kedysi pracoval mladík. Bol prototypom človeka vhodného do služieb. Už tam nie je, no tí čo ste mali takýto zážitok viete o čom hovorím. Je veľký rozdiel, kto a ako vám podá šálku kávy. Či niekto, kto je otrávený, alebo niekto s milým úsmevom, tak od srdca (preto nie je náhoda, že som vypichla práve profesora Barnarda). Prínos profesora a jeho tímu je nepochybne ďalekosiahly. Zachraňuje životy, aj keď asi i tu, sa techniky, nástroje, postupy za ten čas posunuli o kus ďalej, ako boli v roku 1967. 

Myslíte si, že práca toho mladého muža, je ale menej dôležitá? Alebo, že je menej zmysluplná? Neviem koľko ľudí sa tam za deň tak premlelo. No ak len polovica z nich mala vďaka nemu krajší deň, je to málo? 

Možno vás vaša práca nebaví, pretože cítite, že je váš potenciál nevyužitý, alebo naopak zneužitý. Tak či onak tá podstatná otázka je prostá: čo dáva zmysel vašej práci? 

Ak nám naša práca pomáha vytvárať finančné zázemie, je to málo alebo dosť? Čo ešte vám prináša? Možno si môžete zároveň plniť cestovateľské sny. Možno tráviť viac času s vašou rodinou. Možno to, čo je práve teraz pre vás najviacej podstatné je, byť doma tak, aby ste svoje dieťa mohli uložiť k spánku a mať s ním ten pokojný večerný čas. A to aj za cenu, že práve teraz máte prácu, ktorá vás možno aj nudí, no možno je zároveň blízko a nemusíte tak veľa času stráviť cestovaním. Tých “možno” by mohol byť celý zoznam. Tú odpoveď poznáte len vy. Aké hodnoty sú vďaka vašej práci uspokojované? 

Nechápte ma zle. Možno vám samým vaša práca zmysel dáva, no možno ju nemilujete spôsobom, ako je nám občas predkladané ako by to malo vyzerať. A možno ste aj šťastný, len stále ktosi, čosi, nahlodáva tento váš pocit, pretože s týmto predsa nemôžete byť spokojný. Poznáte to? 

Akoby práca, ktorá úspešne napĺňa naše potreby a hodnoty, nebola dostatočná, pretože z nej neskáčeme ako “jojo”. 

Čo ak naozaj nenachádzate zmysel vo svojej práci? 

Tak hneď prvá otázka: Kto určuje, čo je zmysluplné? Otázka druhá: Aké hodnoty sú pre vás v skutočnosti dôležité? Ako vyzerá váš pomyselný hodnotový rebríček?

Niekedy to chce čas, aby sme si to vôbec uvedomili. 

V posledných rokoch sa rozmohol taký názor, ktorý vyzdvihuje vykonávanie záľuby, ktorú milujeme, ako prácu. Akoby len to jediné bolo správne. Úprimne ja neverím, že je možné každé jedno to “milujem robiť to alebo ono” (každú jednu záľubu), aj pretransformovať do práce (zamestnania), ktoré by nás úspešne mohlo živiť. Úprimne tomu neverím. Za mňa je to ilúzia, ktorá rozbieha taký kolotoč, že musím hľadať to čo milujem a vnáša do nášho života istý stupeň nespokojnosti. Preto verím, že je dobré sa zastaviť a úprimne si zhodnotiť, čo je v skutočnosti to, s čím nie sme spokojný. Vo chvíli, keď túto svoju nespokojnosť identifikujeme, je možné, že riešenie sa nám ponúkne. 

Napr., mala som kolegyňu, ktorá cez týždeň zostávala v práci dlhšie. Ale so šéfom sa dohodla, že v piatok končí o 12-tej. Rodina a jej starnúci rodičia boli pre ňu dôležití a tak už v piatok poobede cestovala za nimi do iného mesta. Našli riešenie, ktoré obe strany uspokojilo.

Ďalšia ilúzia súvisí s treťou otázkou: Čo je pre nás dôležité práve teraz? O čo ide? Neviem presne kde sa to vzalo, no aj ja som tomuto dlho verila, že keď nájdem to jedno jediné správne, tú tzv. srdcovú záležitosť, tak budem šťastná a mám vybavené. Lenže naše priority a aj hodnoty sa v čase menia. Iste sú hodnoty, ktoré budú trvalé a nemenné, no nech vás neprekvapí, že sa môžu aj zmeniť. 

Mňa samú veľmi prekvapilo, keď niektoré veľmi úspešné projekty, v ktorých bolo jednoznačne cítiť, že bolo do nich vkladané celé srdce, jedného dňa oznámili svoj koniec. Spočiatku som nechápala. Len veľmi pomaly som prijímala a začínala chápať, že pre tých ľudí, ktorí stáli za týmito projektami sa čas v nich naplnil. Vydali zo seba všetko čo vedeli a pocítili, že je čas pohnúť sa iným smerom. Keď som to zažila prvýkrát, bol to šok. Nechápala som, ako vôbec môžu opustiť niečo, čo toľké roky budovali. A úspešne. Veľmi ťažko sa mi prijímala tá myšlienka, že aj toto je v poriadku, že je možné nájsť si iné pole, tvoriť nanovo niečo celkom nové, občas aj celkom odlišné. Aj to je život. 

Zmysluplná práca

Ako to s ňou teda je? Nikto, naozaj nikto vám nemôže povedať, čo pre vás je alebo nie je zmysluplnou prácou. Čo však môžeme povedať je toto:

• zmysel vašej práci dávajú vaše hodnoty a aktuálne potreby;
• robí vaša práca niekoho šťastným? (tým nemyslím akcionárov, majiteľov firiem, že sa naplnia viac a viac ich vrecká a vy sa pritom musíte prosíkať keď potrebujete deň voľna);
• pozdvihujete svoju úroveň? – vedomosti / rozvíjate a kultivujete svoje dobré stránky;
• prispievate k pozdvihnutiu úrovne vašich klientov / zákazníkov / ..? (hoci len tým, že zažívajú korektné správanie);
• z dlhodobej perspektívy – vnímate tam tzv. pridanú hodnotu? Niečo čo nás presahuje? (uvediem taký príklad – malá rodinná odevná firma, ktorá sa rozhodla ísť cestou tzv. pomalej módy – majú v tom úplne jasno, aj keď to nie je vždy ľahké);
• súzní s vašimi morálnymi hodnotami? (raz mi bola ponúkaná taká práca, že evanjelista pre tabakové výrobky, áno čítate správne slovo “evanjelista”; ako človek ktorý nefajčí a príde mi to pravdu povediac nechutné by som takúto prácu ani nevedela robiť, hoci platové ohodnotenie bolo lákavé, pre mňa strácalo zmysel);
• zmysel našej práci dávajú práve naše hodnoty; ak v nich nemáme jasno môžeme sa len tak potĺkať, nič nás nebaví ani keby na výplatnej páske bola neviem aká zaujímavá suma;

Mať prácu, kde nechodíme so stiahnutým žalúdkom, kde máme skvelých kolegov, skutočných lídrov (ktorí vidia a rozvíjajú naše talenty), kde sa nemusíme prosiť o dovolenku, cítime sa vo svojej práci ako človek, je niečo čo je naozaj nádherný dar. Ak nám naviac naša práca dáva zmysel je to nielen dar, ale i veľká vzácnosť. Prečo? Pretože v práci tvárime značnú časť nášho bdelého dňa. A to nie je nezanedbateľné. Už v predchádzajúcej vzácnosti sme si povedali, že naše okolie, všetko to, čím kŕmime našu myseľ a srdce nás ovplyvňuje.

Cieľom by asi nemalo byť len vybudovanie si finančného zázemia bez ohľadu na všetko ostatné. Viem, niekedy ten holý fakt, že máme prácu je dar. Pre väčšinu je práca prostriedkom k finančnému zabezpečeniu si života, jeho potrieb a túžob. No čo ak by ste za svoju prácu nedostávali peniaze? Ak by ste ich skrátka nepotrebovali? Zotrvávali by ste naďalej vo svojej súčasnej práci? Spočiatku by ste sa zrejme potešili, užívali si voľno. A čo ďalej? 

Nemôžeme všetci robiť len veľké veci. No môžeme robiť malé veci s veľkou láskou. – Matka Tereza

Kedysi som čítala taký príbeh: 

Jeden veľmi bohatý pán, vlastniaci malú leteckú spoločnosť si jedného dňa uvedomil, že jeho majetok mu umožňuje, aby už viac nepracoval. Načas si teda vybral “voľno”. Cestoval a užíval si slobodné dni. Viete čo sa ale stalo? Nakoniec sa zamestnal vo vlastnej firme (detaily si už presne nepamátám, tak mi prosím odpustite), no ak sa nemýlim a dobre si pamätám, tak tam pracoval za štandardný plat, žiadne výnimky. V rozhovore uviedol, že so všetkým tým voľnom nebol šťastnejší, ako sa spočiatku domnieval. Skrátka, potreboval svoj čas tráviť zmysluplnejšie. 

Možno máte jasno vo svojom životnom cieli, tak ako profesor Barnard, ktorý svoj život zasvätil srdcu. Cieľ, ktorý je akoby nad všetkým ostatným. Ak to tak máte aj vy, je to v poriadku. Ak nie, aj to je v poriadku. 

Prajem vám, aby vám vaša práca dávala zmysel, aby napĺňala vaše potreby i túžby, aby nebola niečím čo si v nutnosti odbijete. 

Zu