
Šiesta vzácnosť, to sú pomalé rána. Väčšinou si ich máme možnosť vychutnať počas víkendov, dovoleniek či sviatočných dní. No je to naozaj tak? A o čo vlastne v tejto vzácnosti ide?
malá inf. – článok je na moje pomery nezvykle krátky, no verím, že je v ňom všetko podstatné 🙂
V skratke by sme mohli povedať, že ide o to, ako začíname deň. V chvate, alebo v tempe, ktoré je k nám o čosi viac priateľské? Nový deň, je nový začiatok. Prebudiť sa je dar, hoci máme tendenciu na to zabúdať.
Musím priznať, že na túto vzácnosť som sa veľmi tešila. Pre mňa je ráno veľmi špecifický úsek dňa, má svoju nezameniteľnú atmosféru, nerada sa vtedy rozprávam, potrebujem ticho, skrátka tak nejako vplávať do nového dňa.
Táto vzácnosť veľmi úzko súvisí s tou prvou (čas) a siedmou. Čas, tak ako ho dnes poznáme sme v podstate vytvorili my – ľudia. Príroda, rastliny a zvieratá vnímajú tie základné časové rámce, ako je striedanie dňa a noci či striedanie ročných období. V zásade to, že máme vytvorený tento náš ľudský časový rámec v podobe hodín, nemusí byť nutne problém. Problémom sa to však poľahky môže stať.
Poďme ale pekne po poriadku.
Vybavte si svoje bežné ráno. Teda to, ako to máte po väčšiu časť týždňa. Ak ste bežný zamestnanec pracujúci od pondelka do piatku, v práci musíte byť od – do, prísť tam včas a ak medzitým potrebujete zaviesť dieťa do škôlky či školy, už to ráno môže byť o čosi náročnejšie. Triky ako mať ráno čo najmenej hektické existujú, no toto nie je to, čomu by som sa chcela venovať.
Pre túto chvíľu si len predstavte svoje bežné ráno a porovnajte ho s ránom víkendovým, dovolenkovým alebo sviatočným. Zrejme tu nejaký ten rozdiel bude. Väčšinou už ten holý fakt, že nie je potrebné presúvať sa do práce, nám otvára pohodovejší mód. Je viac času na raňajky, tie pomalé a dlhé, možno trvajúce aj dve hodiny, ako to môžeme zažiť v tzv. modrých zónach.
To je aj prvá rovina. To, či si vôbec vieme v pokoji sadnúť napr. k raňajkám, keď nemusíme ísť do práce, školy, k lekárovi, či vybavovať, nakupovať atď. Skrátka to, keď nás nijako čas netlačí pre xy povinností.
Prečo je to vlastne dôležité? Všímajte si aký je váš deň, keď ste vstali v chvate, rýchlo šup šup, alebo už samotné prebúdzanie prebehlo v prirodzenom rytme. Je to veľký rozdiel. Ak hneď ráno vybičujeme svoj nervový systém tým obligatórnym: nestíham sa ani len najesť, ako bude vyzerať náš deň?
Druhá rovina je o čosi hlbšia. Na začiatku som položila jednu otázku, možno ste si všimli. A síce, či je to naozaj tak, či ozaj v dňoch voľna dokážeme zvoľniť svoje tempo. Viem, že pre časť z vás to bude absurdná otázka. V podstate táto otázka smeruje k tomu, či si vieme dopriať oddych a či si vôbec vieme oddychnúť tak, že sa cítime osviežení, že sme dočerpali sily.
Možno sa to nezdá, ale obe tieto roviny sú vzájomne prepojené. Ak celý týždeň zažívate hektické rána, ide vám hlavu odpáliť, dokážete potom cez víkend nájsť svoj pokoj? Alebo i v takýchto dňoch pociťujete napätie, nutkanie stále čosi, stále sa niekam náhliť? Viete, nikdy na nedostatok času (aj ten ranný) nebolo riešenie mať viac času.
“Riešením je spomaliť a zjednodušiť si život a zamerať sa na skutočne podstatné veci.” – John Mark Comer
Viem, že teraz bude dosť tých, ktorí možno aj znechutene zatvoria túto stránku a povedia “adieu”. No risknem to.
Ak máte problém s tou druhou rovinou, potom tieto riadky sú práve pre vás. Čítajte tieto slová pozorne. Prenesieme sa totiž do čias biblického stvorenia sveta. Práve tu čítame jeden základný a zároveň zásadný princíp pre náš život, ktorý náš moderný spôsob života, pod rúškom efektívnej výkonnosti, veľmi rád ignoruje.
Čo tu teda čítame?
“Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a v siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril. Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril.” – Gn 2, 2-3 (Ekumenický preklad – Slovenská biblická spoločnosť).
Tento princíp sa zdá byť jasný, nejaví sa ako nič prevratné. A predsa. Koľkí z nás si skutočne doprajú každý týždeň ten jeden deň, ktorý je skutočne oddychovým? Keď prestaneme vykonávať všetky tie musím ešte toto dokončiť? Ak počas víkendov dobiehame čo sme v týždni nestihli, ak sme v podstate v neustálom kolečku, potom niet divu, že po čase sa nám zdá, že náš život sa podobá životu malého škrečka, čo beží dookola vo svojom koliesku.
Tento dávny princíp je ako ponoriť sa do životodárnych a osviežujúcich vôd v sparnom dni.

Ten deň má byť ako oslava života, ako reset, mali by sme prísť na celkom iné myšlienky. Siedmy deň má byť dňom odpočinku. Niektorí ľudia si robia digitálny detox, no ono to pokojne môže byť pravidelne tento jeden deň v týždni. Takýto deň sa vykašlite aj na nakupovanie. Ja viem, kultúra konzumu nás núti stále čosi hádzať do košíka a ak nie to, tak aspoň ísť sa “prejsť” do nákupného centra, kde zo všetkých strán na nás čosi kričí.
Mal by to byť deň, kedy si dovolíme vrátiť sa k svojim koreňom, k tomu, že sme ľudia, že sme súčasťou živej prírody. Necháme za sebou celý ten hučiaci svet, čo neustále strháva našu pozornosť všakovakými smermi a dovolíme si ten luxus len byť, vychutnávať si tie najobyčajnejšie okamihy. Ale tu sa už veľmi dotýkame siedmej vzácnosti, o ktorej nabudúce, tak vás poprosím ešte o chvíľu strpenia.
Prečo je to vlastne dôležité? O tomto princípe čítame aj o kus ďalej (nielen teda v príbehu o stvorení sveta). Je súčasťou základných desiatich božích zákonov, tzv. Desatora. Toho prvého i toho druhého (2. a 5-ta kniha Mojžišova). Takže zrejme je to dôležitejšie ako sa nám na prvý pohľad môže javiť.
Vo chvíli, keď pustíme do svojho života tento výnimočný deň, keď skutočne zresetujeme, udeje sa veľmi zaujímavá vec. Zmení sa tým celý náš týždeň. Zrejme nie každé ráno bude tým dlhým a tak vláčne pomalým, no vo vnútri zavládne pocit pokoja a mieru, bez neustáleho náhlenia sa.
A to je to čo nám napokon všetkým prajem. Táto téma je vlastne veľmi jednoduchá na pochopenie, no o čosi náročnejšia na zaradenie do nášho reálneho života. Tak držím palce.
Majte nádherne pomalé ráno
Zu 🫶🏻