Ukáž svoje najlepšie JA

Niekde v hĺbke to vieme všetci. Sú to práve náročné a vypäté situácie, krízy, keď sa naplno prejaví charakter človeka. Na pomoc si k tejto téme vezme niečo, čo verím všetci dôverne poznáme – rozprávky. 

Kmeňové múdrosti, legendy, mýty, rozprávky, jedným slovom príbehy, nás sprevádzajú od čias kedy si ľudia sadali k ohňu a fascinovane im načúvali. A nie je tomu inak ani dnes. 

Každý z nás žije tú svoju rozprávku 

Vidím vás. Ťukáte si na čelo, že mi už naozaj muselo preskočiť. Zvyčajne keď sa hovorí o rozprávkovom živote, alebo že je niečo rozprávkové, tak v mysli máme skôr niečo krásne, cítime radosť, šťastie a hrdinstvo. No a pokiaľ v našom živote prevláda šeď každodenných povinností, úloh a starostí, tak je samozrejme pochopiteľné, že sa vytráca to rozprávkové kúzlo. 

No charakteristickou črtou rozprávky je práve boj dobra a zla. Keď čítate rozprávku, cítite všetko to úsilie, ktoré hrdina musel vynaložiť, aby sa dopracoval k výsledku, aby prekonal ťažkosti. Cítite napokon tú úľavu a radosť z toho, že sa to podarilo. To kúzlo je práve v tom, že sa nám zdá až neuveriteľné zvládnuť to.

Hrdinovia v rozprávkach vždy stoja pred nejakou ťažkou skúškou, ktorá má preveriť ich charakter, odhaliť skryté vlastnosti, ktorých si neboli do toho okamihu vedomí, objaviť nový rozmer života. 

A tak práve preto si dovolím povedať, že každý z nás žije rozprávku. Veď každý z nás jedného dňa stál pred väčšou či menšou zaťažkávacou skúškou, či práve teraz sa tak deje. Niekedy si tak siahneme na dno o ktorom sme ani netušili, že môže byť až tak hlboké.

Rozprávky nám dávajú zároveň aj nádej, že je možné zvládnuť čokoľvek. 

A tak sa pozrime bližšie na rozprávky a odpovedzte si na tieto otázky:

• ktorá rozprávková postava je pre vás top postavičkou?
• aké ťažkosti musela prekonať na ceste za svojim šťastím?
• čo vás na tom príbehu najviacej:
  • fascinovalo?
  • dojímalo?
  • rozčuľovalo?
• aké vlastnosti hlavnej hrdinky sa vám páčia, obdivujete a o čom si hovoríte, tak toto by som nikdy nezvládla?

Môžeme sa na to pozrieť ešte o trošku hlbšie. Zamyslite sa aj nad tým, aké príbehy sú tou vašou srdcovkou. T.j. ide skôr o dobrodružné či detektívne príbehy? Príbehy o láske alebo skôr bojové, ktoré sú vyslovene o boji dobra a zla? Akí sú hlavní hrdinovia vo vašich srdcových príbehoch? Aký je ten spoločný menovateľ čo sa týka príbehov a samotných hrdinov. 

V každej z nás žije Popoluška

Možno sa mýlim, no zdá sa mi, že práve príbeh Popolušky má asi najviacej rôznych spracovaní. Či už klasických alebo moderných. Nejakým spôsobom nás tento príbeh stále fascinuje. 

Asi nikdy nezabudnem ako som pred pár rokmi čítala rozhovor s jednou herečkou. Uviedla, že hrozne moc ju ten príbeh Popošky rozzčuľuje. Musím priznať, že ma to prekvapilo. 

Dovtedy som sa nestretla s tým, že by rozprávka mohla vyvolávať takéto pocity. No táto herečka uviedla aj prečo ju to tak rozčuľuje. Stále si kládla otázku, prečo tá Popoluška nič neurobí, prečo vôbec znáša všetko to ponižovanie a ťažkú prácu. Zdalo sa jej, že je prosto moc pasívna. 

Takže preto aj tá otázka, čo nás na tom príbehu hnevalo, vytáčalo, či vyvolávalo aj nie moc príjemné pocity. 

Aká je teda tá vaša top rozprávka? Aký príbeh je pre vás tým najkrajším? S akou postavou ste sa identifikovali? 

Krízová situácia – životná výzva 

Verím, že v každej kríze je možné nájsť dar. Presne tak, ako v rozprávkach hrdinovia sú napokon obohatení, minimálne o poznanie. 

Pred niekoľkými rokmi, keď som čelila zhubnému nádoru som si uvedomila 4 fázy liečenia. Sú to fázy, ktorými chtiac – nechtiac prechádzame počas krízy, počas tých zaťažkávajúcich skúšok života. Ktoré to sú? Pozrieme sa na to z pohľadu príbehu nestarnúcej Popolušky:

Najskôr však prehľad jednotlivých fáz: 

• fáza č. 1 – vyrovnať sa s akútnou situáciou 
• fáza č. 2 – strach & pochybnosti
• fáza č. 3 – prijatie
• fáza č. 4 – čo ďalej

fáza č. 1 – akútna situácia

Ako prvé je potrebné vôbec zvládnuť ten akútny stav. 

Na začiatku je to často prosto šok. Ja tomu hovorím – rozum sa mi zastavil. A ono to v podstate ani nie je ďaleko od pravdy. Konáme viac inštinktívne. K slovu sa dostáva ten náš „zvierací“ mozog, ktorý v ohrození velí čo treba robiť, aby bol ochránený samotný život. 

Každý z nás má ten svoj spôsob ako sa vysporiadať so šokom. V akútnom stave sa k slovu dostávajú tie naše hlboké podvedomé reakcie a konáme skôr inštinktívne. 

Ako to zvládla Popoluška:

Popoluška musela zvládnuť náhlu smrť otca. Ako presne zvyčajne v spracovaniach nevidíme, pretože tu je preskok o niekoľko rokov ďalej, keď už pekne pokorne slúži svojej macoche a svojim nevlastným sestrám. 

Ten jej spôsob ako celú situáciu zvládnuť by sme mohli povedať, že bolo vrhnúť sa do práce, na nič nemusieť myslieť a po večeroch sa oddávať fantázii nad knihami, ale i vedomostiam.

No v Popoluškinom živote prichádza ešte jedna udalosť, ktorá je veľkou výzvou. A to je pozvanie na ples. Ako dievča prirodzene túži. Ruku na srdce dámy, ktorá z nás by netúžila byť aspoň na chvíľu krásnou princeznou :-). Je to poriadna výzva a končí jej rozhodnutím ísť na ples.

Môžeme pozorovať dve vlastnosti, ktoré sa u nej prejavia. Je to jednak odvaha a odhodlanosť. Vo väčšine verzií, si primárne šaty sama potajme pripravuje. A tak sa prejavuje práve jej odhodlanosť. Popri náročnej starostlivosti o domácnosť si po večeroch tieto šaty pripravuje. 

fáza č. 2 – strach & pochybnosti

Nestretla som sa s tým, že by v tej akútnej fáze niekto pociťoval vyslovene strach, či obavy zo svojho rozhodnutia.

Pochybnosti a strach sa k slovu dostávajú až následne, po opadnutí šoku, keď sa pridá už aj rozum. Vtedy môže dôjsť aj k tomu, že sa budeme čudovať, ako sme to zvládli. Až vtedy sa nám začne premietať čo sa vlastne stalo, či sa mohlo stať, keby sme nereagovali práve tak, ako sme reagovali. 

A strach je niečo, čo dokáže veľmi zúžiť náš život.

Ako to zvládla Popoluška:

Na strane jednej je veľká túžba a na strane otázka či smie, či môže, či je dosť …, aby sa plesu zúčastnila. Všimnite si, že najskôr prichádza rozhodnutie a až potom pochybnosti. Jej odhodlanie je však pevné a tak ju “podrží” v jej rozhodnutí zúčastniť sa bálu, hoci len nakuknúť. 

fáza č. 3 – prijatie

Možno ste sa už stretli s týmito slovami, resp. modlitbou:

Bože, daj mi silu zmeniť čo môžem, pokoru čo nemôžem zmeniť a ešte mi daj múdrosť spoznať ten rozdiel. 

V tejto fáze ide práve o toto. Táto fáza môže mať tri podoby. 

Jednak je to teda prijatie celej situácie, pretože robiť si výčitky by nám prosto nepomohlo. Uvediem príklad, v čase keď sa vyslovilo podozrenie na zhubný nádor, kládla som si donekonečna otázku, či som ozaj tak zle žila. No prišiel moment, kedy ma to mohlo začať ťahať dole. Bolo preto potrebné prijať, túto skutočnosť ako fakt, len tak som sa mohla pohnúť ďalej.

Ďalšia skutočnosť je, že vždy bude niečo, s čím tak celkom nepohneme, objektívne skutočnosti, ktoré je potrebné prijať.

No a napokon, samotné prijatie môže byť ďalšou výzvou, ako u Popolušky.

Ako to zvládla Popoluška? 

U Popolušky tu funguje niečo ako kúzlo. Nedajte sa však pomýliť. Ide o prenesený význam tzv. pomocnej ruky. V niektorých verziách, je to oriešok v ktorom sa napokon skrývajú nádherné šaty, inde je to víla sudička, ktorá ponúka Popoluške šaty, tie legendárne sklenené črievičky, koč a všetko ostatné. 

Popoluška dlhé roky žije v neláskavom prostredí, prijať dary, prijať pomocnú ruku sa samým o sebe stáva ďalšou výzvou. To čo tu zároveň môžeme vnímať je práve tá jej čistota a to, že sa tak celkom neidentifikovala s rokmi ponižovania. Keby áno, tak by sotva len vedela prijať tieto dary. Necítila by sa ich prosto dosť hodná. 

fáza č. 4 – čo ďalej – nájsť svoje miesto v živote

Vyporiadali sme sa teda s našimi strachmi, prepustili i prijali čo bolo treba. Teraz nastáva teda ten okamih, čo ďalej. 

Ako to zvládla Popoluška: 

V našom príbehu Popolušky je to presne ten bod, kedy Popoluška odchádza žiť na hrad. A úprimne, aj to chcelo dávku odvahy. 

Životné výzvy zväčša prinášajú aj zmenu životného štýlu a to je proces. Niečo treba preskúmať, teda čo nám v skutočnosti vyhovuje, aby sme slepo len nepreberali životný štýl niekoho iného. 

Pozrite sa na ten svoj srdcový príbeh / rozprávku. Zrejme máte verziu, ktorá je vášmu srdcu bližšia ako iná. A tak sa pozrite práve na túto verziu. 

12 otázok

1. Čo prvé sa vám vybaví, keď sa povie charakter / Tvoje najlepšie JA?

Je dosť možné, že vám hneď naskočia prvé myšlienky, vety, obrazy, ktoré ste počúvali už od detstva. Prosím zaznamenajte si to. Či už vám vyskočil len nejaký obraz, poznačte si to prvotné. 

2. Čo pre vás vôbec znamená mať charakter?

Preskúmame myšlienky. Čo ste počúvali už od detstva? A čomu v skutočnosti veríte vy sami? Zaznamenávajte si tak ako vám to v mysli vyskakuje. 

3. Čo pri tom cítite?

Sledujte čo cítite, keď sa vôbec touto témou zaoberáte. Opäť len si poznamenajte jedným, či dvomi slovami emóciu ktorá je najsilnejšia. 

4. Čo vnímate vo svojom tele?

Rovnako by sme sa mohli spýtať aj kde v tele cítite danú emóciu najsilnejšie? Ako vaše telo pri zmienke “charakter” vôbec zareagovalo? 

Tak napr. vám pokojne v mysli mohla naskočiť spomienka, na nejakého konkrétneho človeka, ktorého charakterové vlastnosti si obzvlášť vážite. Uvedomíte si, že ste sa pri ňom vždy cítili dobre, a vo vašom tele sa rozlial príjemný pocit. No môže to byť aj naopak, či úplne inak. 

Aj keď je niekedy ťažké oddeliť to takto po kúskoch – teda prvotná reakcia – myseľ – emócia – telo, odporúčam si to vyskúšať. A presúvame sa k piatej otázke. 

5. Aká je moja najkrajšia vízia?

Je to otázka, ktorú sme už trošku nakusli a myslím, že táto otázka nepotrebuje veľa vysvetľovania, no možno predsa. Sledujeme ňou ten ideálny stav, ako by váš život vyzeral keby táto konkrétna charakterová vlastnosť bola súčasťou vášho každodenného života. Pustite sa do písania a spolu s tým, ako píšete si predstavujte daný ideálny stav.

Môžete sa zamerať buď na konkrétnu charakterovú vlastnosť, alebo si odpovedzte na otázku, aká je tá najvyššia a najlepšia verzia vás samých. V ďalších krokoch si potom vyberiete jednu charakterovú vlastnosť, ktorú si túžite osvojiť. 

6. Moje prečo – prečo to vlastne chcem?

Takže prečo to vlastne chcete? Zamyslite sa zároveň aj nad tým, čo sa stane ak tento ideálny stav dosiahnete a čo sa stane ak nie, ak váš život bude prosto bežať tým doterajším spôsobom a smerom. 

7. Aká je moja motivácia?

Teda to, čo ma na ceste za osvojením tejto charakterové vlastnosti zdvihne zo stoličky, ak osvojenie tej ktorej vlastnosti bude vyžadovať trošku námahy, či nepohodlia. 

V súvislosti s charakterom vám zrejme otázka motivácie nebude dávať tak celkom zmysel, no bude o čosi jasnejšia, v súvislosti s otázkami 8 a 9.

Tieto dve otázky – teda naše prečo a motivácia, sú takou dvojičkou, no zároveň je to ten pevný bod o ktorý sa môžete oprieť v náročných momentoch. 

8. Aký je ten prvý krok, ktorý môžem práve teraz urobiť?

Hodne ste si už toho ujasnili a teraz to prichádza. Táto otázka by tiež mohla znieť: 

Čo je tá najjednoduchšia vec, ktorú môžem práve teraz urobiť? 

Malo by to byť niečo, čo v pohode viete zrealizovať do 12 hodín. Zapíšte si to, tak, aby ste si potom mohli označiť splnené. Ten prvý krok, zvyčajne býva aj najťažší a preto je dôležité venovať mu pozornosť. Ak ho budete vidieť napísaný na papieri a naviac odškrtnutý ako splnený, budete vedieť, že aj tie ďalšie kroky môžete dosiahnuť, aj keď budú možno náročnejšie.

Napr. obdivujete trpezlivých ľudí a práve tento prvý krok môže byť práve to, že si ujasníte kedy, v akých situáciách ste najviacej netrpezlivý.

9. Aký nový návyk môžem v najbližších 28 dňoch zaviesť do svojho života? A aký návyk zároveň púšťam?

Takže čo počas nasledujúceho obdobia môžem každý deň urobiť, aby som túto vlastnosť u seba podporila, rozvinula? A toto je tá skutočná výzva. Ak totiž čokoľvek v živote chceme dosiahnúť, sú to práve naše každodenné návyky, ktoré nás na tejto ceste vedú.

No a keďže sa rada dívam na obe strany mince, tak zároveň, ak vnímate, že máte nejakú vlastnosť, ktorá možno už aj vám samým lezie na nervy, zamerajme sa na ňu. Teda kde vznikla, čo sa za ňou skrýva. Je možné, že je prejavom úteku od reality, náplasťou na bolesť, ktorú ste kedysi zažili. Buďte preto k sebe láskaví. 

10. Ako to bude vyzerať po zavedení týchto zmien v mojom živote?

Teraz sa opäť trošku zasnívajte. Ak úspešne zavedieme nový návyk a jedného sa na oplátku vzdávate, ako to bude vo vašom živote vyzerať? 

11. Aké by bolo moje nové „heslo“/ krédo?

Ujasnite si, čo pre vás charakter znamená, formulujte svoju jasnú a podpornú vetu (v pozitívnom znení), mala by s vami rezonovať na najhlbšej úrovni, môžete sa tiež priamo zamerať na konkrétnu charakterovú vlastnosť, ktorú si chcete osvojiť, či prehĺbiť teda napr. 

Žijem svoje najlepšie JA. 

Ak vám to nijako nejde a nič s vami tak celkom nerezonuje, tak tu použite kúzelné slovíčko “smiem”. Zvlášť pri silných a hlboko zakorených presvedčeniach, keď si nový vytúžený stav len s ťažkosťami viete predstaviť, tak je na mieste začať práve s tým. Teda napr. „smiem …“.

12. Aké to bude o mesiac – tri – šesť – dvanásť?

Je to taká malá kontrola. Na chvíľu si zatvorte oči a ponorte sa do toho, ako to bude vyzerať mesiac od dnešného dňa, a ako o tri, šesť a dvanásť mesiacov. 

Zároveň si poznačte aj vo vašom diári takú malú kontrolu o mesiac – tri … Ide o to, že keď uplynie tých prvých 28 dní, tak sa na chvíľu zastavte a zamyslite sa, čo reálne vám nový návyk priniesol a aký nový návyk môžete do svojho života zaviesť (na oplátku, aký návyk/zlozvyk zároveň púšťate). 

záverom:

Ak ste dočítali až sem, som vám úprimne zo srdca vďačná, za váš čas a za to, že vám na vašom živote záleží. 

Pristavím sa ešte pri niečom. Čo ak zistíte, že vás priťahuje postava skôr s negatívnymi vlastnosťami? Preskúmajte túto postavičku. Vnímajte zároveň paralelu medzi životom tejto postavičky a tým vaším. Veľmi často tie “negatívne” postavičky, hlboko vo svojom vnútri ukrývajú nejaké zranenie. 

Sú to práve náročné obdobia, ktoré dávajú vyklíčiť tomu malému semienku v nás samých, na ktoré sme možno už dávno aj zabudli. Práve preto, sme si na pomoc zobrali rozpávky. Majú svoje kúzlo. 

Možno si však spomeniete, že ste v deststve či rannej mladosti mali trošku iné vlastnosti, že ste možno boli o čosi viac odvážnejší, viac ste druhým dôverovali.

Dnes naopak môžete byť opatrnejší, uzavretejší, menej ľuďom veríte, vystavali ste si hradbu okolo seba, za ktorú len tak niekto neprenikne. Je to v poriadku, len to nezvaľujme na to, že sme dospeli.

Spolu s tým, však zvyčajne ten náš vnútorný plameň sa stáva menej žiarivým. A tak tá najpodstatnejšia otázka je, akým človekom vlastne chcem byť?

Majte nádherný deň a žite svoje najlepšie JA

Zuzana