Temná noc duše a pozemskí anjeli

Už ste ich stretli? Ja áno. V mojom živote sa takíto ľudia vždy objavovali. Vstúpili doň celkom nečakane, no zväčša tak nečakane ako sa zjavili, jedného dňa boli preč. 

Niektorí z nich odišli nadobro. Áno, spočiatku ma to trápilo. Spočiatku som chcela, aby boli súčasťou môjho života po jeho zvyšok. Dnes sa už len pousmejem s hlbokou vďačnosťou v srdci, že som bola obdarená prítomnosťou takéhoto človeka, alebo ako ich ja volám pozemského anjela. 

Ťaživé chvíle života

Všetci ich zažívame. Niekto sa s nimi vysporiadava ľahšie, iného potrápia. Hodne som premýšľala čím to je, že napr. práve v období kríz sa vždy nájdu aj takí, ktorí tu objavia príležitosť, kým iní ledva prežívajú. 

Po ôsmych rokoch sa mi vrátila rakovina a v uplynulom roku (2022) som podstúpila aj obojstrannú mastektómiu. Popravde, jedna z fáz ktorou som si prechádzala bola aj tá, že asi už jednu natiahnem každému lekárovi, ktorý mi povie: “veď viete aj Angelina Jolie ju podstúpila”, akoby hovorili o niečom peknom. 

Na mastektomii nie je nič pekné. Je to celkom brutálny zákrok, v podstate ide o amputáciu. Ak sa robí preventívne, tak je možné rovno aj vložiť prsné náhrady. Ak nie, je to celkom riadny nápor na psychiku. Aspoň pre mňa to je. Asi nemusím hovoriť, že zvlášť v takýchto chvíľach je na nezaplatenie dobrý lekár, nielen po odbornej stránke, ale aj po tej ľudskej. No takých som žiaľ stretla len pramálo. 

Svetlo v tuneli

Tento priestor by som však chcela venovať všetkým vám, pozemským anjelom. Už som spomínala, že v mojom živote sa stáva, že do môjho života celkom znenazdajky vstúpi a tak ako nečakane vstúpi, tak nečakane je zrazu preč. 

Dotyk týchto pozemských anjelov je tak zvláštne hrejivý. Neviem ako to robia. Nájdu slová, ktoré pohladia, obdaria objatím, ktoré je tak magické.

Jedného takého som stretla aj v tých najdesivejších okamihoch môjho doterajšieho života. 

05.05.2022 som mala nastúpiť na Heydu skrz operáciu – mastektómiu. Do poslednej chvíle som verila v zázrak, že operácia nebude nutná, že nádor sa celkom rozpustil, ani chýru ani slychu po ňom. No komunikácia je tu s lekármi pre mňa nesmierne náročná. Občas mám pocit, že aj s eskimákom by bola jednoduchšia. 

V predvečer nástupu do nemocnice som šesť krát vracala, bolo mi hrozne. Dúfala som, že operácia nebude, že tak získam ešte nejaký čas. 

Zázrak sa nekonal, aspoň nie taký v aký som dúfala. Lekár na príjme mi dokonca odmietol povedať, či magnetická rezonancia spred troch dní ešte niečo odhalila. Odbil ma len tým, že hore na oddelení mi všetko povedia. A tak ma prijali. Priznávam, dobrovoľne bez mučenia, bola som celkom predposratá z toho všetkého. Po niekoľkých hodinách som prišla na oddelenie a na izbu. 

A tu sa to stalo

Bola tu mladá žena. Neskôr zistím, že je rovnaký ročník ako ja. Je veľmi otvorená, pozitívne naladená, pospevuje si a hneď sa so mnou dáva do reči. Už to ma prekvapilo. 

Oddelenie bolo skôr poloprázdne a tak by som si myslela, že aj s ohľadom na všetky tie covidové opatrenia, budú aj izby redšie osídlené. Tak nejako som v to dúfala, myslela som si, že samej by mi bolo lepšie. Ako moc som sa mýlila.

Volala sa Silvia

A hneď jedna z prvých otázok, ktoré mi položila bola: “Zuzka a ty si sa netešila na operáciu?” 

Prvý moment som si myslela, že asi nepočujem dobre, hlava sa mi začala prepínať do režimu prepočítavam. Lenže Silvika svoju otázku, vytušiac aký zmätok vo mne vyvoláva, doplnila: “Netešila si sa na to, že už to bude preč z tvojho tela?” 

Áno jasné, že som po tom veľmi túžila, no netúžila som prísť o svoje prsia. Nakoniec, až dlho po operácii z tzv. konečnej histológie sa dozviem, že ten zvyšok čo vybrali, už sa nedokázal deliť, a tak aj ďalšia chemka, či ožarovanie neboli nutné. Našťastie. 

No vráťme sa k môjmu milému anjelovi. 

Bolo to také zvláštne. Silvika mala tiež nádor v prsníku. Tiež to trošku lekári zanedbali, aj keď ona už dlhšie mala pocit, že niečo nie je celkom v poriadku, aj keď behala za lekármi aby ju poriadne vyšetrili. Až keď nádor dosiahol určitú veľkosť, začali veci riešiť. 

Nemala tak ako ja tzv. mutáciu BRCA génu a tak v jej prípade, jej len odstránili nádor a okolité tkanivo. Tak ako mne pred rokmi.

Paradoxné bolo, že ona bola pripravená na to, aby jej zobrali celý prsník, dokonca pre istotu aj ten druhý. To bol pre mňa neskutočný šok. A už vôbec som nechápala, že je s tým uzrozumená. Naopak sa hnevala, keď jej lekár povedal, že nevidí dôvod v tom, aby jej bral celý prsník a už vonkoncom jej nebude brať preč zdravý. 

Kým ona by bola radšej aby jej pre istotu zobrali oba prsníky, ja som chcela aby u mňa bol dostatočný taký výkon aký podstúpila ona. 

Za tie chvíle s ňou som nesmierne vďačná

Keby som bola na izbe sama, utápala by som sa zrejme v čistom zúfalstve. Naopak v tomto najdesivejšom čase, som sa nakoniec smiala. Dokonca aj v deň samotnej operácie, asi hodinu predtým, ako ma zobrali na sálu. Vtedy ma moja anjelka objala, zaželala mi veľa šťastia, popriala nech sa nebojím a odbehla si riešiť svoj pik, ktorý ju začínal bolieť. 

Na chvíľu som tu zostala sama a uvedomila si, aká som rada, že som mala možnosť stretnúť túto výnimočnú ženu. 

Možno sa naše cesty ešte stretnú a ja jej budem môcť ešte raz povedať ďakujem. 

Na tomto oddelení som stretla ešte jedného takého anjela. Bol ním mladý muž, ktorý nám po operáciách pomáhal dôjsť si vôbec na záchod, pýtal sa či niečo nepotrebujeme. Neboli sme mu jedno. A to je, dovolím si povedať, veľká vec. 

Nikto z nás nevie, koľko času tu ešte bude. Keď ráno vstávame z postele,  môžeme mať dokonale naplánovaný deň, no v skutočnosti nevieme čo pre nás život ten deň pripraví. Možno príde obrat o 180 stupňov a začína sa naša temná noc duše. 

Zdieľam s vami tento zážitok, pretože viem, že medzi nami takéto vzácne bytosti kráčajú. Občas postačí len ich úsmev. Dotýkajú sa našich sŕdc. Máme to v sebe všetci? Toť otázka. Možno stačí len otvoriť sa moci obyčajného skutku, v mene ľudskosti. Občas možno naozaj postačí len úsmev, ktorým môžeme obdarovať toho druhého a vliať nádej do jeho utrápeného srdca. 

Majte nádherný deň

Zu