Osobný rozvoj a liečenie – hranica medzi nimi

Čo je podstatou osobného rozvoja? A čo je podstatou liečenia? Som presvedčená, že obe majú spoločnú podstatu. No hranica medzi nimi môže byť tenká. 

Poďme sa na to pozrieť trošku bližšie a ponorme sa do tohto príbehu: 

Pocit prázdna

Ráno čo ráno sa prebúdzaš s ničotným pocitom. Zvonenie budíka pôsobí priam bolesť. Vieš, že musíš vstať, obliecť sa, urobiť všetky tie ranné povinnosti, aby si napokon vyrazila do práce, ktorá ťa vlastne už ani nebaví. Cítiš, že si unavená, uvedomuješ si, že život, ktorý žiješ nie je celkom o.k.

Počas dňa sa ponoríš do všetkých tých povinností a úloh. Niektoré sú aj zaujímavé a tak na nejaký čas zabudneš na tie mučivé pocity z rána. Niekde v hĺbke však vieš, že potrebuješ niečo vo svojom živote zmeniť. Ale čo? Pýtaš sa snáď na sto-krát. No odpoveď nepricházda. 

Rozhodneš sa, že s tým niečo urobíš. A tak začneš čítať knihy, ktoré by ti mohli pomôcť, zúčastňovať sa seminárov. No stále to nie je ono. Ukradneš si aj pár chvíľ pre seba na dovolenku, no po návrate sa všetko vracia do známych koľají. 

Ráno čo ráno vstávaš s mučivým pocitom a myšlienkami. Navonok to vôbec nevyzerá nijako zvlášť dramaticky. Tvoje okolie si myslí, že si šťastná, nič ti nechýba, nie je na čo sa sťažovať. Len ty vieš, že ťa z času na čas zaplavuje ten pocit prázdna. Kladieš si aj otázky. Toto je to o čom má byť celý môj život?  Je to snáď všetko? Aký to má vlastne zmysel? 

A tak nejako funguješ, možno viac zo zvyku, či zotrvačnosti. Si unavená, no nejakým spôsobom si našla spôsob ako zvládnuť aj toto. Poobede kávička, niečo sladké ku nej a hneď ti je lepšie. Našla si si spôsob ako sa zamestnať. Z času na čas stále vnímaš volanie svojej duše, no akosi nevieš čo s tým. Ako ju uspokojiť. 

A tak stále pátraš a hľadáš. Objavuješ nové techniky, nové zážitky. Nie všetky ti vyhovujú. Až napokon nachádzaš to čo ti sedí. Ponáraš sa stále hlbšie a hlbšie. Nachádzaš si svoju cestu životom. Vo svojom vnútri sa rozlieva spokojnosť a tichá radosť zo života. Cítiš vlnu života.

Našla si svoj bod obratu.

Bod, v ktorom celý tvoj život dostáva nový rozmer, nový smer.

hľadanie odpovedí a čas pre seba (zdroj: pixabay)

No čo ak by k tomu nedošlo? Pozrime sa, ako by to bez jeho objavenia mohlo nasledovať. 

Funguješ ďalej. Zotrvačnosť ťa nesie deň za dňom. Tvoja duša sa stále snaží prihovoriť sa ti, no viac sa začínaš podobať na dobre naprogramovaný stroj. Strácaš sa. Už ani sama poriadne nevieš čo vlastne v živote chceš, čo ti robí radosť. Nepamätáš si, kedy si sa naposledy zasmiala od srdca. Tvoj život je redukovaný na povinnosti a úlohy. Dokonca aj také činnosti ako je jedenie sa stávajú len akousi úlohou ako dať palivo svojmu stroju. 

A tak jedného pekného dňa si život vyžiada zastavenie. Naozajstné zastavenie. Také, ktoré nebudeš môcť ignorovať. Možno príde závažnejší úraz či ochorenie. Tvoj život jasne signalizuje: zobuď sa. 

Z môjho života

Bola nedeľa a my sme chystali grilovačku. No tento deň, sa moja duša pokúsila prebudiť  ma. Tento deň som si rozbila chrbticu. Hoci som si na niekoľko hodín necítila z opuchov svoje nohy a bola ako ochrnutá, moja prvá myšlienka bola: ako pôjdem zajtra do práce? Bolo to jediné na čo som vedela vtedy myslieť. Jediné čo som chcela, bolo aby rýchlo lekárske ošetrenie (priam zázrakom) zabralo a ja som mohla ďalej pokračovať vo svojom živote. 

Až oveľa neskôr, keď o pár rokov mi na dvere zaťukal zhubný nádor som si uvedomila, že som žila len pre povinnosti, odpojená od života. Dnes viem, že to bol paradoxne zhubný nádor, ktorý mi zachránil život. A som za to životu vďačná.

Aby som vás už ale viac nenapínala, tak sa na to pozrieme ešte trošku inak. 

Naša duša sa nám prihovára neustále, je nádherná a nie je nič krajšie ako žiť deň za dňom jej nádheru a kúpať sa v jej žiare. 

Hranica

Osobný rozvoj

Osobný rozvoj je cestou k sebe samému, k svojej podstate, esencii svojej bytosti. Znie to možno ako klišé, no predstavte si, že hľadáte dobre padnúce šaty. Chcete sa v nich cítiť prosto skvele a pohodlne. Mali by byť ako ako druhá koža. A tak skúšate. Jedny šaty za druhými. Až ich nakoniec uvidíte. Niečo vo vás sa rozžiari už len pri pohľade na ne. A potom prichádza ten moment, kedy si ich vyskúšate. 

Sedia. Sú skvelé, pohodlné. Zaplavuje vás pocit, akoby boli vašou druhou kožou. Dokonca ani to nie je celkom výstižné. Je to akoby ste sa s nimi narodili. Padnú vám ako uliate. Celá žiarite. A to je ono. 

Napokon však cestou tzv. osobného rozvoja si postupne krok za krokom liečime všetky tie „malé“ boliestky, zranenia, ktoré sme cestou života utŕžili. Mnohokrát nevyzerajú nijako zvlášť vážne. No my vieme, že za tým že sa nám napr. neustále nejaká situácia v živote opakuje bude niečo viac. Zvyčajne tu narazíme na traumu, spôsobenú často už v ranno detstve.

Liečenie

Liečenie, alebo lepšie povedané to, čo ja považujem za skutočné liečenie je cestou k sebe samému, k svojej podstate. Rozdiel oproti osobnému rozvoju vnímam v tom, že liečenie má ešte jeden podstatný bod. Liečenie je potrebné ak sme padli o čosi hlbšie a prejavilo sa to zároveň na našom tele. V tomto prípade je veľmi dôležité podporiť aj samotné telo. 

Naše fyzické telo potrebuje nejaký čas na svoju regeneráciu. Zažila som aj tzv. spontánne vyliečenie. No i tu bol potrebný čas. V tomto konkrétnom prípade stačila približne hodina na regeneráciu jednotlivých buniek a nervových vlákien, no bola potrebná. Nebolo to žiadne abraka dabra a hotovo. Napriek tomu to bolo nádherné. Nikdy nezabudnem na ten zážitok a tie rozžiarené oči.

Rada by som vás upokojila. Niekedy nájsť tie správne “šaty” môže chvíľu trvať. Je neúrekom možností, techník, nástrojov, terapií, ktoré máme k dispozícii a ktoré nám môžu pomôcť. Veľa z nich vnímam skôr ako barličky, ktoré nám pomáhajú prestáť náročnejšie obdobie, či si niečo uvedomiť.

Ako barličku vnímam napr. aj Bachove kvety. Vždy keď som po nich siahla, tak som si o čosi ľahšie uvedomovala čo sa vlastne deje. Akoby som mala väčší odstup a mohla si danú tému vedome prijať a spracovať. Sú pre mňa akousi pomôckou pre lepšie uvedomenie si určitých aspektov mojej osobnosti. Veľmi rada s nimi pracujem. 

Kde teda končí osobný rozvoj a začína liečenie?

Možno si teraz kladiete otázku, čo je zámerom tohto článku a prečo vôbec porovnávam niečo také ako je osobný rozvoj a liečenie. A tak vám to teraz objasním: 

Keď som si v roku 2015 prešla celým výcvikom terapeutov The Journey, moja predstava bola, že už sa budem venovať len tejto metóde. No narazila som. Sprvu som si myslela, že niekde robím chybu. Niektorých klientov sa mi nedarilo previesť ich emocionálnymi vrstvami. Bola som z toho dosť zdrvená a nechápala som čo sa to vlastne deje. 

Až mi to docvaklo. Všetci tí, s ktorými sa mi moc nepodarilo pohnúť, boli neuveriteľne vyčerpaní. Telo je múdre. Ak má málo energie, bude ňou šetriť. A to aj v prežívaní emócii. Podobá sa to rieke v období sucha keď je jej koryto zúžené. Rozsah prežívania našich emócií je tiež zúžený. Pri niektorých klientoch som dokonca mala pocit, že sa skôr potrebujú poriadne vyspať. 

Postupne som si teda začala uvedomovať to, že hoci títo ľudia ešte nemali žiadne diagnostikované ochorenia, boli na najlepšej ceste k nim. Preto som prehodnotila svoje rozhodnutie pracovať len s Cestou. To, čo mi dávalo zmysel bolo zapojiť všetky svoje aj prv nadobudnuté znalosti. Postupne sa teda začal rodiť koncept, ktorý som nazvala: Štyri piliere. To je to, ako mi to prosto dáva zmysel. 

Preto teraz začínam prácu s telom. Musíme vedieť, že to čo cítime môžeme tomu dôverovať. Že to, čo cítime, nie je zmes vyčerapania, kávy ktorou sa dopujeme, nedostatočného spánku či prostej dehydratácie. Najskôr sa teda s láskou postaráme o svoje telo. 

Telo totiž nikdy neklame. Preto je potrebné vedieť že to čo cítim, môžem tomu dôverovať. 

Až potom prichádzajú na rad emócie, aj tie tzv. negatívne, presvedčenia, či sľuby, ktoré nás v živote ovplyvňujú. 

Najviacej asi milujem prácu zvlášť s jedným nástrojom. V ňom vieme naraz nádherne zapojiť všetky naše štyri piliere, teda nielen naše telo, emócie, myseľ no i našu dušu. 

Uhádnete, ktorý to je? Dajte vedieť, moc sa teším na vaše tipy 🙂

Hranica je teda veľmi tenká.

Prv než naše telo začne zlyhávať a ochorenie bude zjavné, je žiadúce vytvoriť si čas a priestor pre seba, pre láskyplnú starostlivosť o seba.

Je čas vybudovať láskyplný vzťah k sebe samému a byť sebe samému tým najlepším priateľom. Napokon, sami so sebou tu budeme až konca svojich dní tejto pozemskej púte.  

byť sebe tou najlepšou priateľkou (zdroj: pixabay)

Ako si vyberať? 

Ak cítite, že niečo s vašim životom nie je úplne v poriadku, cítite že je potrebné niečo zmeniť vo vašom živote no ponúka sa vám nepreberné množstvo možností, tak vám dám jeden tip: 

Najlepšie je vyberať si podľa toho čo nás nejakým spôsobom osloví a niekde vo vnútri cítime áno. Takýto výber je niečo čo má najväčší prínos. 

Cítim potrebu odmeniť všetkých trpezlivých, ktorí dočítali až sem a tak sa vám s niečím priznám. Toto som nikdy verejne nepovedala, no podelím sa s vami. Jedného dňa som dostala ponuku na termín sedenia terapie: vaginálne mapovanie. Je to terapia, ktorú som zažila z pozície klienta. Priznávam, v tej chvíli som nemala tušenia čo to vlastne je. No niekde hlboko vo mne sa ozvalo: áno. A ja som si teda termín zarezervovala. 

Deň predtým, ako som mala sedenie, som čo to začala googliť, čo to vlastne je. Čítam a hovorím si, to asi nie, to asi tak neprebieha. Môj pocit z môjho rozhodnutia bol ale natoľko silný, že som si s tým moc hlavu nerobila. Šípila som, že mi to prinesie niečo hodnotné. 

A nemýlila som sa. Ak ste niekedy túto metódu vyskúšali tak viete jedno. Celý proces si klientka riadi sama. A toto bolo pre mňa úplne revolučné. Prvý krát v živote som si plne mohla ja riadiť to, ako veci budú prebiehať. Prínos tohto poznania bol pre mňa väčší ako samotný prínos mapovania.

Ďakujem, že si došla až sem a že Ti záleží na sebe a svojom živote. 

Ži svoje nádherné, žiarivé JA

S láskou a svetlom Zazka

Zuzana Zrneková
Moja životná kríza sa stala mojím darom. Tento dar ma viedol späť k sebe samej. Dnes preto sprevádzam ženy, ktoré túžia spomenúť si na čistú esenciu svojho JA a žiť ju. Som žena, ktorá stála na prahu smrti, milujem fotenie a makrá zvlášť a mojou vášňou je tanec Viac o mojej ceste sa môžete dozvedieť tu Můj příběh si přečtěte zde >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.

  • Kľúč na cestu pre Tvoje žiarivé JA

    5 jednoduchých otázok pre ujasnenie si toho, ako na tom som a kam smerujem vo svojom živote

  • Najnovšie články
  • Kategorie