Jeden deň a vízia

Každá kríza je zároveň šancou začať náš život od začiatku. Je to ľahké? Sotva. V mojom obľúbenom filme 12 podmienok dedičstva je taká veta starého otca, ktorý sa prihovára po smrti svojmu vnukovi z video pásky. Tá veta je v tom znení, že niekoľko krát skrachoval a že to bolo to najlepšie čo sa mu stalo, pretože mohol začať od začiatku. 

V čase kríz, to ale len málokto z nás tak vníma. Všetko sa rozpadá, kladieme si hodne otázok. Veľa z toho čomu sme verili, čo sme sa počas doterajšieho života naučili zrazu prestáva dávať zmysel. Áno, je čas pohnúť sa ďalej. 

Viete, hodne mi v mysli vyskakoval jeden obraz. Ten obraz bol presne ten, ako keď po tsunami v decembri 2004 zostali trosky. Slávili sme Vianoce a do toho prišli tieto obrazy. Bolo to silné. 

Aj náš život sa môže podobať takej tsunami vlne. Ako to všetko upratať a vybudovať nanovo? Hodne som pracovala s týmto obrazom, ako sa zbierajú trosky, triedi čo je možné ešte použiť a čo je nadobro zničené. Pretriediť to v našom živote dá zväčša tiež zabrať. 

Jeden deň

Zvládnuť jeden deň nech je akokoľvek ťažký, nám dáva nádej, že naše utrpenie má koniec. Iste, niekedy aj noc je náročná, keď všetko to, čo sa v našom živote práve deje nám nedá dobre spať. 

Keď sa v lete 2021 potvrdilo, že sa rakovina vrátila, zrútil sa mi celý môj dovtedajší život. No práve toto jednoduché, dať pozornosť aktuálnemu dňu, zvládnuť ho najlepšie ako sa dá, mi bolo veľmi nápomocné. 

Vrátim sa však ešte niekoľko rokov dozadu, keď sa zrodila metóda, ktorú som nazvala Moje sladké Ja, a tiež využíva princíp fokusu na jeden deň. Išlo o to, že mi začalo vadiť, že som “závislá” na sladkom. Nechcela som to tak. A tak ešte bez znalostí, ktoré som si osvojila v rámci výcviku The Journey, som celkom spontánne vytvorila túto jednoduchú metódu. Celá je popísaná v ebooku, ktorý si môžete stiahnuť (bez zadávania mailu). 

Som presvedčená, že jej úspech je práve v tom, že sa sústredíme vždy na ten aktuálny deň. Metóda sa vyvýjala postupne, priznávam, hrala som sa s tým a sama som bola zvedavá na výsledok, či to zvládnem. 

Každopádne, už vtedy som si uvedomovala, že môže prísť aj deň krízy. Všetci poznáme ten deň blbec, kedy aj ten najúžasnejší zámer sa triešti ako vlny v búrke o skalu. V ebooku som mu venovala jednu celú kapitolu. Ani ja som sa vtedy kríze nevyhla.

Kedy je vhodná?

Je niekoľko životných situácii kedy je táto metóda zvlášť vhodná:

• keď si osvojujete nejaký nový návyk, alebo tak ako ja som dávala na poriadok môj zlozvyk s maškrtami;
• dosahujete svoj cieľ, a potrebujete na ňom pracovať na dennej báze;
• snažíme sa žiť další deň v zmenenej realite;

Na tejto ceste pomôžu denné zápisky a vôbec nemusia byť zdĺhavé a ani komplikované. Mnohokrát postačí si určiť značky a tie si poznačiť do diára. Vy budete vedieť čo znamená napr. ten usmiaty smajlík v spodnej časti vášho diára v daný deň. Rovnako ako aj smutný. Na konci mesiaca si potom pozriete ako vám to šlo a môžete upraviť svoje tempo či iné aspekty na tejto ceste vášho života. Mne dáva zmysel robiť si priebežné vyhodnotenia po jednotlivých týždňoch. Viem ale, že práve pri tej zmenenej situácii sa vám do toho nebude chcieť púšťať.  

Na čo dať pozor 

Je tu jedno úskalie, ktorú táto metóda má. Týka sa zvlášť tej tretej možnosti. Snaha prežiť jeden deň je dobrým začiatkom v náročných životných obdobiach, o ktorých si na začiatku môžeme myslieť, že sú dočasné. Problém môže nastať,  keď „bežíme“ životom a sústredíme sa len na ten jeden deň avšak, bez vízie.

Mať víziu

Metóda zvládnuť jeden deň je za mňa skvelá. Je jednoduchá a hlavne funguje. Je nápomocná aj vo chvíľach, keď sa nám život rozsype. A práve tu je potrebné mať zároveň víziu. To riziko, ktoré tu vnímam je, že sa tak sústredíme na to prežiť ten aktuálny deň, že nám poľahky môže uniknúť, že nevyhovujúcim životným štýlom žijeme dlhšie ako je nám príjemné a pre nás samých prínosné. Možno práve aj preto, že sa chlácholíme, že je to len dočasné.

V knihe Návrat ke zdraví, ktorú napísal Carl Simonton spolu s ďalšími lekármi ešte v roku 1978, pobáda onkopacienov k tomu, aby si stanovili na obdobie 2 rokov nejaký plán, cieľ, ktorý chcú dosiahnúť. Všimol si totiž, že keď títo pacienti mali prečo žiť, oveľa lepšie zvládali liečbu a niektorí sa aj vyliečili. Bavíme sa o sedemdesiatych rokoch, kedy liečba bola na inej úrovni ako momentálne. No možno práve preto, viac dbali na psychický stav svojich pacientov. 

Nie vždy to ide hneď, zvlášť keď sa život celkom prevrátil naruby. Keď sa vrátim k tomu obrazu tsunami, tak to je ten moment keď voda za sebou zanechala celú tú spúšť, len ešte nevieme či a nakoľko je pôda podmočená, či je dosť pevná na budovanie nového. Keďže som vizuálny typ, tak tieto obrazy mi jednoducho pomáhajú.

Uvedomila som si, že je v poriadku, keď hneď nevieme jasne definovať tú svoju víziu, ako by sa mal náš život ďalej vyvíjať. Môže to trošku zneisťovať. Je to, akoby sme zároveň balansovali v živote. Nie celkom príjemný pocit. 

Verte, mne samej sa ťažko prijímalo, keď mi nešlo ujasniť si čo a ako ďalej v živote. Bolo ťažké prijať, že to chce trošku viac času, žijeme v tak uponáhľanom svete. Do práce som mala v pláne vrátiť sa po pár mesiacoch, no moje telo ma zastavilo. Aj to sa ťažko prijímalo. 

Dopriať si čas

Ak som si niečím istá, tak je to to, že tieto naše životné hurikány, či tsunami prichádzajú, aby nás priviedli k nejakej zmene v našom živote, prinútili spomaliť ak sa rútime životom rýchlosťou, že nám uniká to podstatné. A ten pád môže poriadne bolieť.

Dnes to tu ukončím a nabudúce sa pozrieme na to, keď si nevieme v celom tom chaose, ktorý život po hurikáne prináša ujasniť svoju ďalšiu cestu životom. 

Majte nádherný deň

Zu