Zuzana Zrneková
Moja životná kríza sa stala mojim darom. Tento dar ma viedol cestou späť k sebe samej.
Dnes tvorím svoj nový život na troskách, ktoré z môjho života zostali po rakovine.
Nech je pre vás môj blog inšpiráciou.
Môj príbeh,
alebo ako si ma moja duša pozvala na koberček
Ešte pred časom by som povedala: žijem život naplnený radosťou a spokojnosťou. Radosťou, ktorá vyviera z hĺbky mojej duše. A milujem to.
No život je večná vlna, raz sme hore a raz dole.
A tak sa stalo, že na dvere môjho života po 8-mych úžasných rokoch opäť zaklopala rakovina. Verila som, že je to za mnou, verila som, že viem, čo je samotnou esenciou môjho JA. Tej časti našej bytosti, na ktorú v behu životom zabúdame. Netrápili ma nekonečné otázky o zmysle môjho života, prečo som tu a kým vlastne som. Konečne som sa cítila vo svojom tele doma. A to bol prosto úžasný pocit. A predsa prišiel ďalší hurikán, ktorý sprehádzal môj život kompletne na ruby.
Dnes sa teda postupne krok za krokom učím ako na tých troskách vybudovať svoj život od samého základu. Znovu.
Kde to celé začalo?
Dlho som premýšľala nad tým, kde sa vlastne môj príbeh začal. Niekoľkokrát som sa dostala na hranicu života a smrti. Padla až na samotné dno a niekoľkokrát tak v podstate začínala od začiatku.
Tápala som. Nevedela som čomu veriť, čo je skutočná pravda. Pravda o živote. Prečo vlastne žijem? Aký je zmysel môjho života? Prečo som niekoľkokrát bola ponechaná nažive? A k tomu všetkému sa pridával pocit viny z toho, že práve ja som prežila. Pocit, o ktorom som neskôr zistila, že je jedným z najdeštruktívnejších pocitov.
Celú moju bytosť zaplavovali bezútešné pocity. Po mojom prvom strete so smťou mi ako pripomienka zostali neutíchajúce bolesti. No bola som na ne sama. Nikto ich necítil, moja lekárka sa ma spýtala: a čo by si viac chcela, buď rada, že si vôbec prežila. A tak som bolesť prijala do svojho života.
Môj život bol teda oklieštený - bolesťou, povinnosťami, tým aby som ako tak fungovala.
No nebol to život, bolo to prežívanie.
Paradoxne moje okolie ma vnímalo ako úspešnú, dokonca za workoholičku, hoci mnou zmietali pocity pochybností, hlodavý pocit, že život ide akosi mimo mňa. Áno, oddala som sa plne práci. Bola to pre mňa akási barlička v mojom živote. Vlastne som nežila pre nič iné, len pre prácu.
Odpovede na svoje otázky som hľadala všade
Hľadala som v kostole, vo vede, školeniach, zážitkových seminároch, mojich milovaných knihách či terapeutických výcvikoch. Musím povedať, že milujem učiť sa a spoznávať nové, objavovať, odhaľovať. Je to moja vášeň, len občas pri tom všetkom zabúdam na seba.
A tak opäť prišiel pád.
Kde nastal ten zlom?
Myslím, že zlom nastal, keď som sa opäť pred pár rokmi dostala na hranu života a smrti. Až vtedy som sa konečne začala riadiť podľa svojho JA a poslúchla svoju už tak zúfalú dušu.
Od momentu kedy som pripustila, že môžem aj zomrieť a začala sa riadiť svojim JA, som sa ponorila do niečoho čo môžem nazvať len ako flow - prúd. Predo mnou sa začala odkrývať krok za krokom cesta v ktorej všetko do seba nádherne zapadalo.
Na začiatku som nevedela ako táto cesta povedie, no niečo vo mne tomuto procesu dôverovalo.
Dnes s istotou viem, že cesta k samotnej esencii nášho JA nemusí byť taká zdĺhavá a kľukatá akou som si prešla ja.
Viem, že jedinou osobou s ktorou určite budem až do konca svojich dní som ja sama.
Ja som tým človekom s ktorým som sa narodila a s ktorým aj zomriem.
A tak vnímam, že toto je ten prvý vzťah, ktorý je potrebné naplniť láskavosťou a súcitom.
Postupom času sa všetko učenie, skúsenosti a poznatky, ktoré som za tie roky nazbierala spojili do jedného celku. Volám ich Štyri piliere.
A tak dnes pracujem s veľmi jemnými a láskavými technikami na ceste návratu k svojej pravej podstate. Zanechávajúc cestou všetko, čo nie je v súlade so samotnou esenciou nášho JA.
Naše telo, emócie i myseľ, sa oslobodzujú od balastov čo počas života nazbierame tak, aby aj naša duša mohla rozkvitnúť v nádherný kvet.
Prečo teda znovu začínam svoj život znovu a prečo sa po 8-mych rokoch vrátila? Nuž učíme sa celý život. Hoci neverím, že sme obeťou našich génov, faktom je, že mám tzv. mutáciu BRCA génu. Či som mohla zabrániť tomu, aby sa rakovina vrátila? Verím, že áno. No nakopilo sa viac stresu až sa roztočila celá špirála a ako vír ma začal ťahať do svojich hĺbok. Urobila som niekoľko chýb, a tak sa celý môj dovtedajší život opäť raz rozsypal.
moja vízia:
Som hlboko presvedčená o tom, že naše vlastné JA každého z nás je nádherným vyjadrením božskej iskry.
Verím, že každý z nás môže žiť toto svoje nádherne žiarivé JA.
Ako kráčame cestou života a snažíme sa prispôsobiť jeho okolnostiam zabúdame na to akou krásnou iskrou sme, ako môžeme rozžiariť seba i svoje okolie.
A tak príde deň, kedy sa môžeme rozhodnúť oslobodiť a opäť žiť svoje nádherne žiarivé JA.
Dnes je ten deň, keď
- môžete začať meniť svoj vzťah k sebe
- môžete pre seba urobiť viac ako ste si kedy predstavili
Milujte svoj život, 365 dní v roku 🙂
Majte nádherne žiarivé dni
Áno, siahla som si na dno, no viete čo? Nie je to koniec sveta.
Prežila som, žijem ďalej a každý deň môžem svoj život oslavovať.
ďakujem
